Odkedy sa v polovici 15. storočia do Európy dostala správa o údajnom „meste zlata“, slovo „Timbuktu“ sa stalo slangovým označením pre destináciu, ktorá je tak veľmi vzdialená, že je prakticky nedosiahnuteľná – alebo možno dokonca vymyslená.
Medzi najznámejšie ikony tejto legendárnej lokality patrí mešita Djingareyber, posvätná stavba a vzdelávacie centrum, ktoré bolo postavené v roku 1327 a dodnes funguje ako jedna z troch mešít, ktoré tvoria univerzitu v Timbuktu.
Mešita Djingareyber, ktorá bola postavená takmer celá z blata, slamy a dreva, prežila dlhý rad vojen, konfliktov a politických prevratov v priebehu posledných ôsmich storočí. K poslednému z nich došlo v roku 2012, keď sa mesta zmocnili militantní islamisti a začali terorizovať miestne obyvateľstvo.
Po prevzatí kontroly nad Timbuktu militanti rýchlo zaviedli vlastnú drakonickú verziu práva šaría, pričom ženy kameňovali za to, že nenosili správne islamské oblečenie, a muzikantom, ktorí boli prichytení pri porušovaní totalitného zákazu všetkých foriem hudby, odsekávali ruky. Čoskoro sa ich pozornosť zamerala na historické kultúrne artefakty Timbuktu vrátane starobylých moslimských svätýň, ktoré vyhlásili za zakázané islamom. Militanti zničili motykami a krompáčmi hrobky siedmich moslimských svätcov, z ktorých dve sa nachádzali v Djingareyber.
Začiatkom roka 2013 vytlačili islamistov z Timbuktu francúzski vojaci vyslaní na oslobodenie mesta. Napriek ich porážke zostáva Timbuktu nebezpečným miestom na návštevu a hoci sú Djingareyber a priľahlé múzeum, v ktorom sa nachádzajú niektoré z najcennejších islamských rukopisov, technicky prístupné návštevníkom, dostať sa do mesta bežnými komerčnými prostriedkami sa stalo prakticky nemožným.
