Mount St. Helens

Výbuch sopky Mount St. Helens v štáte Washington na ďalekom severozápade USA bol najmohutnejším sopečným javom v dejinách krajiny. Predchádzali mu mnohé varovné signály: zemetrasenia, popol, unikajúca para a najmä rastúca vypuklina na severnom svahu sopky. Bol preto vyhlásený stav pohotovosti a obmedzený prístup do oblasti. Vstúpiť do nej smeli len vedci a zopár drevorubačov. Dňa 18. mája 1980 sopke “odpálilo dekel” alebo skôr “vyvalilo bok”. Vypuklina, ktorá sa celé týždne zväčšovala, sa naraz pohla a vytvorila najväčší zaznamenaný zosuv v dejinách. Zároveň s tým nastala bočná erupcia.

Masa horúceho plynu, popola a prachu sa v podobe obrovského pyroklastického prúdu rútila krajinou na sever a ničila všetko, čo jej prišlo do cesty. Zastavila sa až 30 km od krátera, zničila asi 600 štvorcových kilometrov, zvalila a spálila milióny stromov a samotná hora prišla zhruba o 400 m svojej výšky. Nasledujúce lahary (prúdy sopečného popola a vody) mali dĺžku až 120 kilometrov. Oblak popola, ktorý sa nad sopkou vytvoril, siahal do výšky 25 km. Popol spadol až v 11 štátoch USA.

Erupcia pripravila o život 57 ľudí vrátane vedca Davida Johnstona. Johnston vyšiel na hrebeň oproti sopke, aby situáciu pozoroval zo vzdialenosti, ktorú mylne považoval za dostatočne bezpečnú. Namiesto toho sa ocitol priamo uprostred trajektórie bočného výbuchu, takže nemal žiadnu šancu na prežitie.

Hrebeň dnes nesie jeho meno a je stredobodom záujmu návštevníkov aj vďaka návštevníckemu centru Johnston Ridge Observatory. Vnútorná expozícia poskytuje informácie o sopke a o tom, ako príroda naspäť dobýja zdevastovanú krajinu. Okrem toho je z tejto lokality najlepší výhľad na samotnú sopku Mount St. Helens. Vidíte priamo do krátera, pred ktorým sa tiahne pemzová planina, obraz úplného zničenia. Neďaleko návštevníckeho centra sa nachádza aj pamätník venovaný obetiam tejto katastrofy.

K hrebeňu Johnston Ridge sa dostanete po Route 504, ale len počas sezóny. V zime je cesta uzavretá. To isté platí aj pre cesty vedúce k severovýchodnému okraju hory, odkiaľ je dobrý výhľad na oblasť lesa, ktorý výbuch vyvrátil, a aj na jazero Spirit Lake a tisíce kmeňov stromov, čo ešte vždy plávajú po jeho hladine.