Nebeské schody: monumenty v marockej púšti,

Uprostred ničoho, ďaleko od miest a hlavných ciest, vznikal viac než dvadsať rokov projekt, ktorý dnes pôsobí skôr ako zjavenie než architektúra. Nemecký umelec Hannsjörg Voth tu v spolupráci s miestnymi remeselníkmi vytvoril sériu monumentálnych stavieb inšpirovaných nebeským svetom.Miesto je ťažko prístupné, vyprahnuté a tiché. Práve preto má zvláštnu silu.

Nie je to cieľ, na ktorý narazíš náhodou. Je to miesto, za ktorým musíš cielene ísť.

Escalier Céleste – schody medzi zemou a oblohou

Prvým dielom série sú Nebeské schody (Escalier Céleste), budované v rokoch 1980 až 1987. Monumentálne schodisko v tvare trojuholníka má približne 16 metrov na výšku a 56 schodov. Jeho bočné steny sa smerom nahor zužujú, až na vrchole vytvárajú úzku vertikálnu štrbinu.

Stavba pôsobí ako jednoduchý objekt, no jej význam sa odhaľuje až pri výstupe. Schody nemajú viesť nikam konkrétne – spájajú zem s oblohou. Celok pripomína observatórium, ktoré nemeria čas ani pohyb hviezd, ale pozornosť človeka. Čím vyššie stúpaš, tým viac sa okolitá krajina stráca a zostáva len nebo.

Spirale d’Or – geometria, ktorá vedie dole

V rokoch 1992 až 1997 Voth pokračoval výstavbou druhého diela s názvom Zlatá špirála (Spirale d’Or). Ide o približne 260 metrov dlhú kamennú rampu postavenú podľa princípov π a zlatého rezu. Špirála pozvoľna stúpa do výšky asi šiestich metrov a z vtáčej perspektívy má tvar mušle Nautilus – archetypu geometrickej dokonalosti.

Na jej vrchole sa však nenachádza výhľad, ale schodisko vedúce nadol, do studne ukrytej v srdci stavby. Po výstupe prichádza zostup. V krajine, kde voda znamená prežitie, sa pozornosť po pohľade k nebu vracia späť k zemi.

Cité d’Orion – mesto hviezd bez obyvateľov

Posledným a zároveň najcharakteristickejším dielom série je Cité d’Orion, navrhnuté v rokoch 1998 až 2003. Súbor veží z nepálenej hliny tvorí presnú projekciu siedmich najvýraznejších hviezd súhvezdia Orion. Počet stavieb, ich rozmery aj vzájomné vzdialenosti zodpovedajú jasnosti a polohe jednotlivých hviezd na oblohe.

Vzniklo tak mesto bez obyvateľov, pozemský odtlačok nočnej oblohy. Aj tu sa opakuje motív studne – vertikály smerom dole – ako pripomienka, že aj v projekte orientovanom na hviezdy zostáva voda a zem základom existencie.

Nebeské zjavenie v púšti

Hannsjörg Voth, jeden z výrazných predstaviteľov land artu, sa pri tvorbe týchto stavieb nechal viesť posadnutosťou nebeským poriadkom a snahou o prepojenie zeme a oblohy. Inšpiráciu čerpal z miestnych stavebných tradícií aj z prostredia púšte, kde má každá forma, tieň a studňa svoj význam.

Všetky diela vznikli z miestnych materiálov a podľa princípov tradičnej architektúry. Nie sú tu preto, aby niečo vysvetľovali. Sú tu preto, aby kládli otázky.

A možno aj preto sa o nich stále vie tak málo.