Potemkinove schody

Na základe vzbury na bojovej lode Potemkin z roku 1905, režíroval sovietsky nemý film Battleship Potemkin Sergei Eisenstein uvedený v roku 1925. Film sa stal míľnikom v histórii filmu vďaka jeho technikám strihu v danej dobe. V roku 2012 ho Britský filmový inštitút označil za 11. najlepší film všetkých čias. Umiestnil sa popri filmoch od režisérov ako: Jean Renoir, Stanley Kubrick, John Ford, Alfred Hitchcock a Francis Ford Coppola.

Jedna z najslávnejších scén z bojovej lode Potemkin sa odohráva v závere filmu, ktorá zobrazuje cisárskych vojakov masakrujúcich civilistov Odesy. Táto scéna bola vyobrazená alebo parafrázovaná vo viacerých filmoch, ako napr. Nedotknuteľní od Briana De Palmu, Brazília od Terryho Gilliama, Krstný otec od Francisa Forda Coppola a dokonca aj v Hviezdnych vojnách v epizóde III.

Napriek svojmu symbolickému stavu sa predpokladá, že k tomuto masakru nikdy nedošlo, pretože film je v podstate dramatizovanou propagandou. Schodisko sa však preslávilo natoľko, že ich premenovali na „Potemkinove schody“.

Potemkinove schody boli postavené v rokoch 1837 až 1841 a navrhli ich taliansky architekt Francisco Boffo a ruskí architekti Avraam Melnikov a Pot’e. Slúžia ako oficiálny vstup do mesta z prístavu. Pôvodne mali 200 schodov, ale po rekonštrukcii sa v roku 1933 sa počet znížil na 192. Schodisko je tiež premyslenou optickou ilúziou. Osoba ktorá so pozerá zhora smerom, vidí iba prístav, zatiaľ osoba idúca hore, vidí len schody. Navyše sa schody aj fyzicky zužujú smerom hore a vytvárajú tak ilúziu omnoho väčšieho schodiska.

Počas sovietskej éry, boli schody pri príležitosti 50. výročia vzbury premenované na Potemkinove schody. Po získaní nezávislosti Ukrajiny sa schodom vrátil ich pôvodný názov „Primorsky schody“, ale nik im nepovie inak ako Potemkinove schody. Či sa jedná o domácich alebo turistov (občas sa používa názov Odeské schody). Dokonca ich pod týmto názvom nájdeš aj v Google mapách.