Samota leží v Severnom ľadovom oceáne, uprostred Karského mora. Tento ostrov robí svojmu menu česť: je pustý a studený, v zime zovretý ľadovou vrstvou; priemerná ročná teplota je mínus 16 stupňov Celzia, v najparnejšom lete sa sotva prehupne cez nulu.
Nikto tu nežije. Stará výskumná stanica leží utopená v snehu, v zálive spia opustené budovy s výhľadom na úzky výbežok ostrova zo zamrznutou mokraďou.
Nájdu tu krčný stavec pravekého draka. O pár rokov neskôr, počas druhej svetovej vojny, vypáli ponorka nemeckého vojnového loďstva niekoľko granátov na meteorologickú stanicu, zničí budovy a zabije posádku. Na ostrov Samota sa strieľa v rámci operácie Wunderland – jedna z posledných akcií tohoto velenia.
Počas studenej vojny je tu obnovená polárna stanica patriaca k najväčším v Sovietskom zväze. Je zabudnuté meno, ktorým kapitán z nórskeho Tromsø tento ostrov pokrstil – z ostrova Samota sa v ruštine stáva ostrov Odlúčenia. Jeho návštevník už nie je zajatcom, ale pustovníkom, ktorý si mlčky odsedí svoje roky v ľadovej pustine, až sa môže ako svätý vrátiť na pevninu.
Zostávajúce zásoby ležia zamrznuté v zelených drevených búdach, pokryté ľadom rovnako ako prístroje na meranie tlaku vzduchu, teploty, rýchlosti vetra, slnečného žiarenia a výšky mrakov. Lievik zrážkomeru je pochovaný pod snehom. Na stenách so vzorom paliem visí obraz Lenina s bradkou. V staničnom denníku sú presne zaznamenané údržbarské práce hlavného mechanika, stav oleja a benzínu v jednotlivých strojoch. Posledný zápis sa ale vymyká kolonkám, červenou fixkou je tu napísané:
23. novembra 1996. Dnes prišiel rozkaz k evakuácii. Voda vypustená, dieselový generátor odstavený. Stanica je … Posledné slovo je nečitateľné. Vitajte na ostrove Samota.
