Na konci 19. storočia sa vedci, výskumníci a ambiciózni dobrodruhovia snažili zaplniť nepreskúmané oblasti sveta, medzi ktorými mal najväčšiu hodnotu severný pól, s východiskovým bodom v odľahlej nórskej oblasti Špicbergy. Jedným z týchto dobrodruhov bol Salomon August Andrée, skúsený inžinier, ktorý ako prvý začal používať vodíkové balóny, v nádeji, že preletí nad neúrodnými arktickými ľadovými poľami. Týmto spôsobom chcel Andrée zdokumentovať a vyfotografovať severný pól a vyhlásiť víťazstvo Švédska.
11. júla 1897 Salomon Andrée, Nils Strindberg a Knut Frænkel odišli z ostrova Danes, aby začali svoje veľké dobrodružstvo. Bohužiaľ, expedícia bola odsúdená na neúspech už od začiatku: krátko po štarte balón nečakane stratil výšku. V zúfalom pokuse napraviť túto situáciu Andrée odhodil záťaž, čo spôsobilo, že balón rýchlo stúpol. V určitom momente počas núdzovej situácie sa stratili ťažné laná stroja, čo posádku zbavilo možnosti ovládať jeho smer.
Po takmer troch dňoch letu bola posádka nútená núdzovo pristáť na ľade a pokračovať pešo. Muži strávili 82 dní brodením sa ľadom a snehom a hľadaním potravy, kým sa dostali na pevnú zem na ostrove Kvitøya. Krátko po príchode však všetci traja zahynuli.
Zmiznutie posádky zostávalo desaťročia záhadou, až kým 5. augusta 1930 nórska loď na lov tuleňov Brattvaag nenarazila na ostrov. Tam námorníci objavili pozostatky Andréeho expedície, vrátane filmových kotúčov a Andréeho denníka.
Dodnes zostávajú presné príčiny smrti výskumníkov diskutabilné. Dr. Bea Uusma, lekárka, ktorá už viac ako dve desaťročia skúma neúspešnú expedíciu, verí, že Strindberg a Frænkel zomreli ako prví pri útoku ľadového medveďa, zatiaľ čo Andrée zomrel o niečo neskôr na úmyselné predávkovanie opiátmi. Iné teórie naznačujú, že všetci traja sa nakazili trichinózou po konzumácii mäsa ľadového medveďa alebo podľahli otravám oxidom uhoľnatým.
Miesto, ktoré bolo svedkom temného konca expedície Andréeho, je dnes označené jednoduchým pamätníkom na počesť mužov, ktorí našli svoj osamelý koniec na Kvitøya.
