Na jar a v lete 1989, niekoľko mesiacov pred pádom Berlínskeho múru, maďarská vláda (v tom čase pomerne liberálna na pomery východného bloku) rozhodla o uvoľnení obmedzení na hraniciach s Rakúskom, čím vznikla prvá väčšia medzera v železnej opone. Hoci maďarskí občania už v tom čase mohli voľne cestovať, uvoľnenie podmienok na hraniciach motivovalo tisíce východných Nemcov, z ktorých mnohí už boli na dovolenke v Budapešti alebo pri Balatone, aby zostali v Maďarsku a dúfali, že sa im podarí prekročiť hranice na Západ.
Myšlienka „paneurópskeho pikniku“ na rakúsko-maďarskej hranici vznikla na stretnutí Otta von Habsburga, nemeckého poslanca Európskeho parlamentu a predsedu Paneurópskeho hnutia, a Ferenca Mészárosa z Maďarského demokratického fóra. Oficiálnu podporu získala od maďarskej vlády, ktorá súhlasila s úplným otvorením hraníc na niekoľko hodín popoludní 19. augusta 1989 na mieste pikniku severne od Šopronu.
Po oznámení pikniku a bez vedomia organizátorov boli medzi východonemeckými utečencami v Maďarsku rozdané tisíce letákov v nemeckom jazyku, ktoré propagovali túto akciu. 19. augusta sa na miesto pikniku zišli stovky ľudí, ktorí pokojne prešli na západ a vytvorili tak najväčší exodus z východného bloku od postavenia Berlínskeho múru v roku 1961.
Dnes je miesto celoeurópskeho pikniku, ako sa patrí, piknikovým areálom s dvadsiatimi piknikovými stolmi, malou kaviarňou a dokumentačným centrom pre návštevníkov. V parku sa nachádza viacero pamätníkov a informačných tabúľ, ktoré rozprávajú príbeh celoeurópskeho pikniku a pripomínajú okoloidúcim jeho význam pre pád železnej opony.
