Gangkhar Puensum

Kráľovstvo Bhután je suverénny vnútrozemský štát v južnej Ázii, ktorý sa nachádza medzi Indiou a Čínou. Jeho pôvod je opradený mytológiou a tajomstvom a odhaduje sa, že mohol existovať už v roku 2000 pred n. l. Z obdobia pred príchodom buddhizmu z Tibetu v 7. storočí sa však zachovalo len veľmi málo písomných záznamov a väčšinu toho, čo ostalo, zničil požiar v roku 1800. Bhután je hornatá krajina, často nazývaná aj „Druk Yul“, krajina hromového draka. Nachádza sa tu jeden veľmi zvláštny vrch, ktorý sa všeobecne považuje za najvyššiu nezdolanú horu na svete – Gangkhar Puensum. V miestnom jazyku dzongkha sa píše གངས་དཀར་སྤུན་གསུམ་ a v preklade znamená “biely vrchol troch duchovných bratov”. Zostáva nepokorený nielen pre svoju zradnú povahu a ostrý vietor, ale aj preto, že je to vlastne zakázané. Aby sme pochopili, prečo ľudia nesmú zdolať tento legendárny vrch, musíme sa bližšie pozrieť na duchovnú kultúru a hlbokú posvätnú mytológiu Bhutánu ako celku.

Gangkhar Puensum má nadmorskú výšku 7 571 m, čo ho radí na štyridsiate miesto najvyšších vrchov sveta, ale doteraz sa uskutočnilo len päť pokusov o výstup. Počnúc 80. rokmi 20. storočia, všetky pokusy zlyhalí z rôznych dôvodov vrátane prípadu, že sa horu vôbec nepodarilo nájsť pre nepresné mapy a mimoriadne nepriaznivé poveternostné podmienky. V roku 1999 sa expedičnému tímu pod vedením Japoncov, ktorý sa blížil z čínskej strany, podarilo úspešne vystúpiť na druhý najvyšší vrchol Liankang Kangri. Ich snaha bola takmer zmarená, pretože bhutánska vláda im zrušila povolenie na prieskum. Bhután totiž v roku 1994 úplne zakázal prieskum a výstupy na hory vyššie ako 6096 metrov a v roku 2003 to isté postihlo akékoľvek horolezectvo. Môže sa to zdať extrémne a niekto by sa mohol domnievať, že za tým stoja bezpečnostné dôvody, ale mýlil by sa: v skutočnosti je to dôsledok duchovnej viery a presvedčenía.

Vláda v Bhutáne bola vždy silne ovplyvnená vierou v nadprirodzeno, siahajúcou až do roku 810, keď buddhistický svätec Padmasambhava prišiel do Bhutánu z Indie a po “pokorení ôsmich tried démonov” dokázal obrátiť kráľa na buddhizmus. Viac ako 75% obyvateľov vyznáva buddhizmus, a keďže ide o riedko osídlenú krajinu, ktorá sa dlho izolovala od zvyšku sveta (cudzincov začali prijímať v malých skupinách až koncom dvadsiateho storočia), podarilo sa jej zachovať starobylé zvyky a kultúru. Uvidíte tu pestrofarebné buddhistické modlitebné vlajky vlajúce po úbočí hory, ale ak sa pozriete pozorne, na každom dome nájdete aj malú bielu vlajočku. Symbolizuje, že daná osoba priniesla obetu božstvu alebo bohu, ktorý vládne v danej oblasti.

V Bhutáne sa nachádza aj jedinečná prírodná rezervácia. Ide totiž o jedinú krajinu na svete, ktorá má rezerváciu špeciálne pre mytologickú bytosť – yetiho. Tento obrovský legendárny tvor sa však v Bhutáne nazýva migoi. Je známy nielen pre svoju nesmiernu veľkosť a silu, ale aj pre magickú schopnosť stať sa neviditeľným alebo putovať pospiatky, aby ho ľudia nemohli vystopovať. O migoiovi sa hovorí, že odporne zapácha a má červenohnedú alebo sivú farbu. V oblasti Sakteng vo východnom Bhutáne sa nachádza prírodná rezervácia zriadená na ochranu územia migoiov, v ktorej sa môžu voľne pohybovať medzi borovicami a rododendronmi. Himalájske pohorie ako celok sa považuje za posvätnú krajinu yetiho alebo migoia a patrí sem aj zakázaný vrch Gangkhar Puensum.

Stvorenie, ktoré je stredobodom bhutánskej kultúry, je však drak. V buddhizme draci predstavujú silu a zvuk, ktorý vydávajú počas preháňania sa po oblohe, vraj všetkých prebúdza z ilúzií a zvyšuje poznanie a múdrosť. Tieto bytosti reprezentujú uvedomenie si toho, čo nevidíme. Hromového draka možno vidieť aj na vlajke Bhutánu na žltom a oranžovom pozadí, ako letí a v pazúroch zviera veľký drahokam. Tento drahokam symbolizuje bohatstvo a prosperitu Bhutánu, pričom samotný drak zosobňuje mytológiu a posvätnú spiritualitu. O hromovom drakovi sa spieva v bhutánskej hymne Druk Tsendhen a vodcovia a králi sú oslovovaní ako Druk Gyalpo, „králi hromového draka“. Legenda hovorí, že Bhután dostal svoje pôvodné meno Druk Yul, keď do krajiny pricestoval meditačný majster, aby tu založil duchovné centrum – počas cesty vraj videl deväť drakov sediacich na kopcoch. Keď sa k nim priblížil, vzlietli na oblohu a pri mávaní krídel vydávalí ohlušujúci hromový rachot.

Verí sa, že tunajšie posvätné hory obývajú nielen legendárne bytosti, ale aj uctievané božstvá a bohovia, preto sa Bhutánčania snažia tieto miesta ochrániť. Nechcú dopustiť, aby ľudia vrcholy pošliapali a privolali tak na krajinu nešťastie a odplatu bohov. Pri pohľade na mieru znečistenia a škôd, ktoré na neďalekom Mount Evereste zanechali turisti a horolezci, sa to zdá ako celkom rozumné rozhodnutie.

V tradičnom bhutánskom panteóne božstíev zaujíma významné miesto bohyňa menom Palden Lhamo, považovaná za hlavnú ochrankyňu krajiny. Táto bohyňa sa zvyčajne zobrazuje s tmavomodrou pokožkou a ohnivými vlasmi, pije krv z pohára vyrobeného z ľudskej lebky a jazdí na bočnom sedle na mulici alebo na mýtickom snežnom levovi. Údajne bola vydatá za zlého kráľa, ktorý vychoval ich syna tak, aby zabíjal buddhistov. Mnohokrát sa pokúšala obrátiť svojho manžela na buddhizmus a ukončiť jcho nenávisť, ale neúspešne, a nakoniec sa rozhodla zabiť ich syna, keď bol kráľ na poľovačke. Potom ho stiahla z kože, aby si z nej vyrobila sedlo, a vypila jeho krv z pohára vyrobeného z jeho lebky. Osedlala mulicu (alebo snežného leva, podľa toho, ktorú verziu ste čítali) a utiekla na sever. Keď sa kráľ vrátil a našiel svojho syna zmasakrovaného, pokúsil sa ju zastreliť, ale netrafil sa a jeho šíp namiesto toho prerazil kožu mulice (alebo snežného leva). Kráľovná ranu vyliečila a premenila na oko, aby mohla strážiť dvadsaťštyri regiónov, ktoré prisahala chrániť.

Keď zomrela v horách, znovuzrodila sa v pekle a musela sa prebojovať von, pričom, ako to býva zvykom, cestou ukradla vrece plné chorôb a meč. Keď sa jej podarilo dostať späť do márnice, modlila sa k Vadžradharovi, aby jej dal dôvod žiť (Vadžradhara je vo viacerých školách tibetského buddhizmu najvyšším prapôvodným Buddhom). Buddha ju požiadal, aby chránila dharmu – hoci pre toto slovo neexistuje priamy preklad do žiadneho západného jazyka, zhruba sa chápe ako posvätné vedenie a súbor duchovných pravidiel pre ľudí, aby žili v kozmickej harmónii s vesmírom, a je ústredným pojmom buddhizmu. V tej chvíli sa znovuzrodila ako dharmapála (hnevlivý boh, ktorý chráni dharmu) a je jediným ženským božstvom medzi tradičnými “ôsmimi strážcami zákona”.

Snežný lev, v domorodom jazyku známy ako seng, na ktorom je Palden Lhamo niekedy zobrazovaná, je jedným zo štyroch základných mytologických zvierat, ktoré sa objavujú vo vadžrajána buddhizme v Bhutáne. Hoci je snežný lev známejší ako nebeský symbol Tibetu, nájdete ho aj v Bhutáne, vyrytého do budov s nádhernými pestrými farbami kontrastujúcimi s jeho bielou srsťou. Hovorí sa, že snežný lev je reinkarnovaným stelesnením radosti a hravosti Ánandu, jedného z desiatich Buddhových žiakov. Údajne žijú v neprestajnom šťastí a veselosti, a hoci nemôžu lietať, ich nohy sa nikdy nedotýkajú zeme, pretože donekonečna skáču z jedného horského vrcholu na druhý.

Aj to je dôvod, prečo ľudia nesmú vystúpiť na legendárnu horu Gangkhar Puensum.

Aby sme čo najlepšie porozumeli, prečo sí Bhután tak veľmi ctí tieto mytologické bytosti, je dôležité pochopiť, čo predstavujú a aké kozmologické a epifenomenálne koncepty stelesňujú. V západných kultúrach sa ľudia rôznych stvorení skôr boja a poľujú na ne – ak si spomínate na text o ranči Skinwalker v Amerike (s. 172), stvorenia z domorodých systémov viery údajne útočia na iné zvieratá a strašia návštevníkov ranča, sú považované za zlé a zlomyseľné a ľudia sa ich snažia uloviť. Samotné domorodé kmene však tieto tvory vnímajú inak a nechcú o svojich povestiach diskutovať s cudzincami.

V prípade Bhutánu platia rovnaké princípy, pretože mnohí západniari by určite začali spochybňovať, prečo má Bhután rezerváciu pre mogaia a nepovoľuje horolezectvo len preto, že vrcholy považuje za doménu božstiev a sengov alebo snežných levov. Pravdepodobne by trvali na zriadení pozorovacích staníc a navrhovali odchyt alebo zabitie nicktorého z týchto tvorov, pretože západná ideológia kladie na vrchol potravinového reťazca človeka a všetko ostatné si treba podmaniť. Dobre to ilustruje aj kontrast medzi tým, že Ameríka má desiatky televíznych relácií o paranormálnych javoch a love tajomných bytostí, zatiaľ čo Bhután jednému zo svojich tvorov zriadil rezerváciu.

Každý zo “štyroch priaznivých zverov” v buddhizme zodpovedá určitému bodu v životnom cykle človeka a súboru vlastností, ktoré by sa človek mal snažiť dosiahnuť. Poznáme snežného leva a hromového draka, no okrem nich je tu aj tiger a garuda (vtákovi podobný tvor s hadom v rukách). Drak (druk) predstavuje silu a uvedomenie, snežný lev (seng) radosť a nebojácnosť, tiger (tak) sebadôveru a prekonávanie nepriazne osudu a garuda (chung) múdrosť a dosiahnutie slobody. Všetky tieto štyri nádherné stvorenia môžete vidieť zobrazené na pestrofarebných modlitebných vlajkách vejúcich po celej krajine. Uctievajú si ich aj vyrezávanými drevenými maskami s podobizňami ich tvárí, nosenými počas obľúbených festivalov Tshechu.

Bez ohľadu na to, či veríte, že je niektorá z týchto bytostí skutočná, je nepopierateľné, čo symbolizujú v mysliach tunajších ľudí a ako ovplyvňujú miestnu spoločnosť. Mnohí považujú mytologické bytosti za obyčajné rozprávky pre ľudí, ktorí nie sú dostatočne vzdelaní, no nie je to len prejav neznalosti skutočného významu týchto duchovných presvedčení? V jadre ľudskej skúsenosti spočíva úsilie pochopiť zmysel našej existencie tým, že sa snažíme zhmotniť zložité abstraktné pojmy. Viera nie je za každých okolností doslovná, a predsa je vždy mocná. Keď veríme, robíme skutočným to, čomu dávame silu. Či už veríte, alebo neveríte, že vo vysokom pohorí Gangkhar Puensum poskakuje šťastný snežný lev z jedného zasneženého vrcholku na druhý bez toho, aby sa dotkol zeme, hora zostáva ďalej neprístupná, aby ju nik nerušil.