Sikkim

Skoro ráno započul posledný kráľ Sikkim burácanie vojenských áut. Razili si cestu do kopca k jeho palácu. Netrvalo dlho a indické jednotky o sile päť tisíc mužov ľahko premohlo len 243 palácových strážcov. Do obeda bolo po všetkom a nezávislé himálajské kráľovstvo prestalo existovať.

Šokovaný kráľ Palden Thondup Namgyal skončil v domácom väzení. Vôbec nemohol uveriť tomu, čo sa stalo – patril predsa k verným priaznivcom indického premiéra Džaváharlála Nehrúa, ktorý osobne existenciu sikkimského kráľovstva požehnal, keď India získala v roku 1947 nezávislosť. Sám Nehrú vtedy dokonca doslova prehlásil: „Uchvátiť malú krajinu ako Sikkim násilím, to je ako strieľať muchy puškou.“ Lenže teraz sa písal rok 1975, Nehrú bol po smrti a vláde predsedala jeho dcéra Indíra Gándhíová. K anexii Sikkim sa jej kabinet rozhodol v tajnosti už o niekoľko rokov skôr, všetko pripravila tajná služba RAW. Jej agenti v tichosti medzi obyvateľstvom kráľovstva podporovali proindické nálady a nenápadne podnecovali akcie proti monarchii. Však tiež už dva roky v uliciach Gangtoku pravidelne prepukali nepokoje.

Geopolitický význam Sikkim je totiž omnoho väčší, než by sa podľa jeho malej rozlohy mohlo zdať. Územie sa nachádza medzi dvoma veľmi dôležitými himálajskými priesmykmi a hraje naozaj strategickú rolu v politických machináciách medzi Indiou a Čínou. Indíra Gándhíová anexii Sikkim odôvodnila dôležitým národným záujmom a začlenila ho do svojej krajiny čoby dvadsiaty druhý zväzový štát.

Po obsadení krajiny indickou armádou došlo i na referendum, v ktorom 97,5% účastníkov podporilo splynutie s Indiou. Podľa niektorých obyvateľov Sikkim ale India vyvíjala na hlasujúcich dosť výrazný nátlak. Čína proti anexii protestovala, v roku 2003 ju však oficálne uznala. India na oplátku potvrdila, že Tibet považuje za súčasť Číny. Toto dvoje prehlásenie sa všeobecne považuje za prielom v indicko-čínskych vzťahoch. Osud Sikkim je tak spečatený, skvelá geografická poloha sa stala jeho prekliatím.