Grónsko je ľad a Island je zelený, aspoň sa to hovorí. V skutočnosti má Island významné ľadové kryhy a hoci Grónsko bolo údajne pomenované tak, aby prilákalo osadníkov, kedysi na ňom možno boli aj lesy. Takmer všetky vyrúbali prví Severania na drevo, ale jeden prirodzený les sa tu ešte stále nachádza. Táto osamelá zelená oáza sa nachádza v údolí Qinngua, ktoré je v dánčine známa aj ako Paradisdalen („rajské údolie“).
Stromy dokázali v týchto lokalitách južného Grónska prežiť, pretože tu nie je večný mráz a podnebie je skôr na hranici subarktického než arktického tundrového pásma. Teploty tu v lete stúpajú nad 10 °C, čo je najteplejšie obdobie na ostrove. Takéto podnebie sa vyskytuje nielen preto, že lesy sa nachádzajú na južnom cípe ostrova, ale aj preto, že hory vysoké až 2 000 metrov blokujú studené vetry z vnútornej ľadovej pokrývky.
V tomto izolovanom ľadovcovom údolí rastie približne 300 druhov rastlín. Medzi najvýznamnejšie patria vŕby sivolisté, brezy plstnatá a grónsky jaseň, ktoré dorastajú do výšky sedem až osem metrov. Zaujímavé je, že posledné dva menované druhy patria do Starého sveta, resp. do Nového sveta a nikde inde spolu prirodzene nerastú. Hoci sa môže zdať, že v porovnaní so zvyškom Grónska ide o horúce miesto biodiverzity, v skutočnosti je stále oveľa menej rozmanité ako väčšina svetových krajín.
Hoci tu stromy nikdy neboli úplne vyrúbané, kedysi tu v blízkosti žili aj severskí osadníci. Niektorí tvrdia, že sa tu nachádzal Brattahlíð, majetok nórskeho zakladateľa Grónska Erika Červeného. Dnes však prevláda názor, že sa nachádzalo severozápadnejšie v Qassiarsuku. Pri Ketilsfjorde 12 kilometrov severne sa dokonca nachádzal malý augustiniánsky kláštor.
