Ruiny katedrály Garðar

Na začiatku 12. storočia založili nórski osadníci v Grónsku prvé biskupské sídlo na juhu ostrova v dedine Garðar. V roku 1126 tu prvý grónsky biskup Arnaldur založil katedrálu zasvätenú svätému Mikulášovi, patrónovi námorníkov.

Kostol bol postavený z červeného pieskovca a je jedinou známou krížovou sakrálnou stavbou v Grónsku. Pôvodná stavba bola v nasledujúcich desaťročiach rozšírená o zvonicu a dve kaplnky. V 13. a 14. storočí bolo mesto Garðar vďaka miernemu počasiu prosperujúcou poľnohospodárskou dedinou. Farma v okolí katedrály bola dostatočne veľká na to, aby sa do nej zmestilo 100 kráv, a biskup žil v paláci obklopenom bohatstvom získaným vysokým zdanením obyvateľstva.

V dôsledku viacerých faktorov, ako napríklad čierna smrť v Európe a zhoršujúce sa podnebie, ktoré nakoniec viedlo k malej dobe ľadovej, sa lode plaviace sa z Nórska do Grónska stali vzácnejšími a osady sa pomaly opúšťali. Posledný biskup, ktorý žil v Garðare, zomrel v roku 1378, ale až do roku 1537 boli menovaní noví biskupi, hoci žiadny z nich diecézu nikdy nenavštívil.

V súčasnosti sa na mieste, kde kedysi stál Garðar, nachádza osada Igaliku a vykopávky na mieste bývalej katedrály sa začali v roku 1926. Našli sa tu lebky mrožov a pozostatky narvalov, čo naznačuje, že v kostole alebo jeho okolí mohol fungovať pohanský chrám. Našla sa aj kostra silného biskupa spolu s rôznymi náboženskými ozdobami.