Chrám Nanebovstúpenia Pána

Pútavé zlaté kupoly a kaleidoskopické farby chrámu Nanebovstúpenia Pána v kazašskom meste Almaty priťahujú návštevníkov mestského parku Panfilov, ale rovnako veľkú pozornosť si zaslúži aj geniálna architektúra a zložitá história tejto stavby.

Po takmer 40 rokoch úvah sa v roku 1904 začala výstavba chrámu Nanebovstúpenia v Almaty podľa návrhu architekta Konstantina Arkadijeviča Borisoglebského. Keďže však Borisoglebskij v roku 1902 opustil mesto, dodatočné úpravy jeho plánov a dohľad nad výstavbou vykonal regionálny inžinier Andrej Pavlovič Zenkov. Z tohto dôvodu sa katedrála bežne nazýva Zenkovova. Stavba bola dokončená v roku 1907.

Okrem nápadnej krásy chrámu vzbudzuje rešpekt aj jeho architektúra a technické riešenie; s výškou 56 metrov je Chrám Nanebovstúpenia Pána jednou z najvyšších drevených stavieb na svete. Všeobecne sa predpokladá, že kostol bol postavený úplne bez použitia kovových prvkov. Hoci je však drvivá väčšina konštrukcie vyrobená zo smreka Tien-Šan, nachádza sa v nej malý počet klincov, skrutiek a iných kovových častí. Interiér chrámu pochádza z umeleckých dielní v Moskve a Kyjeve, zatiaľ čo ikony namaľoval miestny umelec a etnograf Nikolaj Gavrilovič Chludov.

Pravoslávna komunita tu navštevovala bohoslužby až do roku 1927, keď ich sovietsky režim zakázal. Katedrála bola následne zdevastovaná a vyrabovaná. V nasledujúcich desaťročiach slúžila rôznym verejným funkciám vrátane výstavného centra, koncertnej sály a prvého Centrálneho múzea Kazachstanu. Zvonica katedrály bola tiež miestom prvého kazašského rádiového vysielacieho centra, ktoré tu bolo zriadené začiatkom 30. rokov 20. storočia. V roku 1976 sa uskutočnila rozsiahla rekonštrukcia a v roku 1995 bola katedrála definitívne vrátená pravoslávnej cirkvi.

Mohutné zemetrasenie, ktoré v roku 1887 zničilo väčšinu budov v Almaty – vtedy známej ako Vernij -, to zrejme zanechalo stopy na stavbe, nakoľko Borisoglebského projekt mal byť odolný voči zemetraseniu. Jeho súčasťou bol takzvaný “seizmický kôš”, v ktorom boli drevené trámy budovy vybavené kovovými výstuhami a konzolami, ktoré umožňovali, aby sa v prípade ďalšieho zemetrasenia, ktoré nastalo v roku 1911 a zničilo väčšinu okolitých budov, rozkývali.

Prežitie katedrály tak ostro kontrastovalo s okolitými ruinami, že miestni biskupi to nazvali Božím zásahom. Zenkova reakcia na to, ak nejaká bola, nebola zaznamenaná, ale určite bol na svoje inžinierske dielo hrdý. S úctou napísal, že počas zemetrasenia sa zvonica kývala ako vrchol vysokého stromu pri silnom vetre, ohnutá, ale nezlomená.