Idilický domov Randolpha Hearsta

Vždy je veľmi zaujímavé zamyslieť sa nad tým, ako a kde by sme mohli žiť, keby peniaze nehrali rolu. Aký dom by sme si vybrali, keby sme mali k dispozícii neopísateľné bohatstvo? Väčšina z nás však tieto otázky nikdy nebude musieť riešiť. Robíme si starosti, aby sme mali vôbec nejakú strechu nad hlavou. Keby sme si však mali predstaviť miesto vhodné pre nejakého baróna či mediálneho magnáta, zrejme by sa veľmi nelíčilo od San Simeonu.

Okázalé sídlo novinového baróna 20. storočia Williama Randolpha Hearsta, známe aj ako hrad Hearst, stojí na skalnatom pahorku zvanom La Cuesta Encantada (alebo Zakliaty vrch) v pohorí Santa Lucia, osem kilometrov od zálivu San Simeon v nadmorskej výške necelých päťsto metrov nad morom.

Hearst bol mohutný muž s tichým hlasom, ktorý hovoril plynulo po francúzsky a nemecky a rád nosil krikľavé ručne maľované kravaty a výrazné farebné obleky. Predsa ho však takmer zatienilo jeho filmové zobrazenie – nesmrteľná karikatúra Charlesa Fostera Kana vo filme Občan Kane od Orsona Wellesa. Pravda však bola dosť čudná aj bez rozbitých snehových gúľ a neprerušovaných kamerových záberov cez strechu nočného klubu. San Simeon navyše poľahky strčil do vrecka Kanovo filmové sídlo Xanadu.

Vznikal počas dvadsiatich ôsmich rokov rukou sanfranciskej architektky Julie Morganovej, prvej ženy, ktorej dovolili študovať architektúru na Ecole des Beaux Arts v Paríži. San Simeon postavili podľa Hearstových náročných požiadaviek tak, aby si v ňom mohol vystaviť svoju pozoruhodnú zbierku starých majstrov, starožitností, starobylých artefaktov, antických sôch a dokonca celé budovy a ich obsah. O Hearstovi sa vedelo, že pokiaľ išlo o starožitnosti, bol to notorický zberateľ, ktorý nepoznal mieru. V istom okamihu si dokonca zaobstaral päťposchodový sklad v Bronxe, aby mal kam dať svoje nespočetné úlovky.

Aj keď San Simeon nikdy nedokončili a jeho majiteľ ho v roku 1947 nadobro opustil, predsa sa za ten čas rozrástol tak, že zahŕňal komplex budov pre hostí a veľkolepý palác v stredomorskom štýle so 165 miestnosťami, 41 kozubmi a 61 kúpeľňami. Patrili k nemu aj tenisové kurty, stajne, súkromná zoo a 25 metrov dlhý rímsky bazén so zlatými kachličkami. Toto všetko sa rozkladalo na ploche 0,65 štvorcového kilometra (65,5 hektára). Hearst jeho impozantnosť mimoriadne zľahčoval, keď ho nazýval „moja malá skrýša“.

Jedným z mnohých významných hostí – do San Simeonu zvyčajne iní ani nechodili – bol aj britský humorista a spisovateľ P.G. Wodehouse. Pracoval ako scenárista pre hollywoodske štúdio a zanechal živý opis tohto miesta na vrchole jeho hearstovskej slávy.

„Ranč,“ písal Wodehouse v liste z februára 1931, „je asi na polceste medzi Hollywoodom a San Franciscom. Leží na vrchu vysokého kopca a hneď za vstupnou bránou je hromada kameňov. Keby ste ich dali dokopy, vytvorili by ste staré opátstvo, ktoré Hearst kúpil vo Francúzsku, dal si ho priviezť loďou, ale potom nevedel, čo s ním, tak ho nechal len tak ležať pri ceste. Keď prejdete okolo neho, ako ďalšie uvidíte uprostred cesty jaka alebo byvola alebo niečo podobné. Hearst zbiera zvieratá. Na kraji panstva má zoo a tie zvieratá, ktoré sa považujú za viac-menej neškodné, sa môžu pohybovať voľne. Môže sa stať, že kým dorazíte k domu, stretnete aj jedného či dvoch medveďov. Dom je obrovský a je tu vždy aspoň päťdesiat hostí. Všetok nábytok je dobový, takže budete zrejme spať v posteli, ktorá pôvodne patrila Napoleonovi alebo niekomu podobnému.“

Ako desaťročný Hearst sprevádzal svoju matku Phoebe, bývalú učiteľku, na osemnásťmesačnej ceste po Európe. Navštívili spolu každé významné múzeum, galériu, zrúcaninu, hrad a kostol v Írsku, Škótsku, Anglicku, Francúzsku, Taliansku, Švajčiarsku, Rakúsku, Nemecku, Belgicku a Holandsku, večerali s americkými konzulmi a v Ríme sa dokonca stretli aj s pápežom. Nedá sa prehliadnuť, že Hearstov dospelý život bol vlastne prepracovaným pokusom napodobniť všetky významné okamihy tej cesty podľa pomiešaných spomienok malého chlapca. Winston Churchill, ďalší z hostí v Hearstovom sídle, ktoré si obľúbil, ho opísal ako „prosté a vážne dieťa – s nepochybne nepríjemnou povahou -, ktoré sa hrá s tými najdrahšími hračkami“.

Ako však Hearst časom zistil, ani jeho financie neboli nevyčerpateľné. Krach burzy a následná ekonomická kríza zasiahli aj jeho a musel predať niekoľko svojich podnikov. Po tom, čo sa mu začalo zhoršovať zdravie, presťahoval sa do skromnejšieho sídla v Beverly Hills. Keď napokon v roku 1951 zomrel, už to zďaleka nebol ten vplyvný muž ako kedysi.

San Simeon pričlenil k štátnemu parku a v roku 1958 ho otvorili ako múzeum a zoo pre verejnosť. V niektorých častiach sídla však niekoľkokrát do roka stále bývajú Hearstovi potomkovia.