Vesmírne centrum Fucino

Jazero Fucine (Lago Fucino) v Abruzzách bolo kedysi tretím najväčším jazerom v Taliansku, ale už od staroveku sa ho pokúšali vysušiť. Veľké jazero bolo obklopené osadami, ale hoci povodie poskytovalo úrodnú pôdu a množstvo rýb, nemalo odtok, bolo zdrojom malárie a často zaplavovalo okolie. V 1. storočí n. l. sa rímsky cisár Claudius pokúsil jazero odvodniť pomocou odvodňovacieho tunela. Hladina vody sa znížila, ale jazero sa úplne nevyprázdnilo. Kvôli nedostatočnej údržbe po páde cisárstva sa jazero vrátilo do pôvodnej veľkosti.

V 19. storočí sa uskutočnil ďalší pokus o vysušenie jazera. Práce sa začali približne v 50. rokoch 19. storočia a v roku 1878 bolo jazero úplne vyschnuté. Celá oblasť Fucina sa začala venovať poľnohospodárstvu a v súčasnosti patrí k najúrodnejším regiónom v Taliansku.

Nížina Fucino, ktorá je veľká, rovinatá a väčšinou neobývaná, sa považovala za ideálne miesto na vybudovanie veľkého zariadenia, ktoré je teraz známe ako vesmírne centrum Fucino.

Tento civilný “teleport”, najväčší na svete, bol od svojho otvorenia v 60. rokoch 20. storočia priekopníkom vo využívaní telekomunikačných technológií. Odtiaľto sa do sveta vysielalo prvé pristátie na Mesiaci v roku 1969. Prvé internetové pripojenie v Taliansku bolo tiež zavedené do vesmírneho strediska Fucino v roku 1986.

V súčasnosti sa na ploche 370 000 metrov štvorcových nachádza viac ako 170 satelitných antén a podieľa sa na nespočetných projektoch súvisiacich so satelitmi.