Mešita Zharkent

Keď návštevníci narazia na túto jedinečnú bývalú mešitu, dnes múzeum, mohli by si myslieť, že náhodou prekročili hranice z Kazachstanu do neďalekej Číny.

Mešita Zharkent pochádza z roku 1886, teda krátko po tom, čo bolo mesto oficiálne osídlené ako vzdialená výspa cárskeho Ruska. Zharkent bol malou ujgurskou osadou pred oficiálnym štatútom ruského mesta a mešitu financoval bohatý miestny ujgurský obchodník Valiakhun Yuldashev.

Yuldashev potreboval architekta, ktorý by splnil jeho požiadavky na vytvorenie mešity a medresy postavenej výlučne z dreva bez použitia klincov. Vybral si čínskeho architekta Hong Pika. Podľa jednej z miestnych legiend Hong Pik vytvoril v Číne také ohromujúce stavby, že jeho život ohrozovali zákazníci, ktorí nechceli, aby niekto iný mal to, čo oni. Namiesto toho, aby prišiel o život alebo o zdroj obživy, Hong Pik utiekol do Zharkentu, najvzdialenejšieho miesta, kde mohol nájsť nového zákazníka. Iná legenda tvrdí, že keď Hong Pik dokončil svoju prácu a vrátil sa do Číny, bol popravený za prezradenie čínskych architektonických tajomstiev.

Nikto v skutočnosti nevie, čo sa s architektom stalo, ale jeho dielo stále stojí, postavené z dreva jedlí z neďalekého pohoria Tien-šan.

Súčasťou komplexu je medresa a mešita. Podľa miestneho sprievodcu boli síce triedy rozdelené podľa pohlavia, ale vyučovanie bolo dostupné pre dievčatá aj chlapcov.

Mihrab (modlitebný výklenok) a pôvodný hlavný vchod do mešity sú štýlom podobné stredoázijskej islamskej architektúre, ktorá sa nachádza v celej Strednej Ázii. Minaret, exteriér mešity a minbar (kazateľnica) však svojím dizajnom a výzdobou pripomínajú skôr čínske pagody. Mnohé z týchto výzdob zobrazujú rastliny a kvety, čo je v rozpore s moslimskými pravidlami, ktoré zakazujú zobrazovanie živých organizmov v náboženských budovách.

Do chrámu sa zmestí približne 1 000 veriacich, pričom ženy využívajú galériu na najvyššom poschodí a muži hlavné poschodie. Počas sovietskych čias, keď sa náboženské obrady nedoporučovali a dokonca zakazovali, bola mešita prestavaná na rôzne účely vrátane obchodu, kina a dokonca aj stajní. Nakoniec ju premenili na múzeum, ktorým je dodnes.

Mešita prešla v priebehu rokov opravami, aby sa odstránili škody spôsobené opotrebením a niekoľkými zemetraseniami. Aj keď bola pôvodne možno postavená bez klincov, v rôznych štádiách opravy a rekonštrukcie boli pridané. Vo vnútri starých učební sa nachádzajú ďalšie exponáty miestneho umenia a artefakty od Kazachov a Ujgurov, ktorí v tejto oblasti žili pred príchodom Rusov.