Somaliland

Sajjíd Mohamed Abdalláh Hassan sedel so skríženými nohami na hrubom koberci z ťavej srsti a písal dopis určený mocnej cudzej zemi, ktorá sa sa pokúšala kolonizovať jeho vlasť. Písal sa rok 1904 a Hassanova dervišská armáda viedla svätú vojnu proti Britom už tri roky. Ako minister guerillovej taktiky zasadzoval ťažké údery väčšiemu a lepšie vyzbrojenému vojsku zo sedla svojho milovaného koňa, ktorému hovoril Zvuk letiaceho piesku. Podarilo sa mu zatiahnuť skúsené britské jednotky do vyprahnutých pláni Somalilandu, do terénu, ktorý derviši dobre poznali.

Boj bol krvavý, ale neviedol k jednoznačnému výsledku, tak Sajjíd Mohamed zmenil taktiku. Nebol len vojvodca a vizionár, ale taktiež talentovaný básnik, a vyjadril svoje pocity lyrickou prózou.

Invázne armády však územie nazývané Britské Somálsko neopustili. Muž, ktorý si u Britov vyslúžil prezývku “Šialený somálský mulláh”, preto pokračoval v zarytom odpore viac než desať ďalších rokov. Premohla ho až jednotka “Z” novo vytvoreného Britského kráľovského letectva – šlo o jeden z prvých prípadov využitia vzdušných síl pre potlačenie povstania.

Európski kolonizátori nakoniec opustili somálské územie až v roku 1960. Britské Somálsko alebo Somaliland však získalo nezávislosť len na päť dní, potom sa spojilo s bývalým Talianskym Somálskom a tým vznikla Somálska republika. Básne Sajjída Mohameda sa tu stále učia v školách, jeho sen o národnej jednote sa však stále nie a nie naplniť. Severná časť krajiny natoľko trpela perzekúciami južanov, že sa v roku 1991 po ukončení občianskej vojny odtrhla a vytvorila samostatné (avšak žiadnou cudzou vládou neuznané) Somálijsko alebo Somaliland v hraniciach bývalej britskej kolónie.