Špiónsky tunel z čias studenej vojny

Slovo špión, po anglicky spy, pochádza zo starého francúzskeho espier, čo znamená pozorovať. Počas studenej vojny bolo však pre špiónov zo ZSSR a USA, ako aj ich spojencov v západnej Európe dôležitejšie skôr počúvať než pozorovať. Jednou z najodvážnejších a najintenzívnejších špiónskych akcií, ktoré viedla CIA s britskými kolegami z MI6, bolo odpočúvanie sovietskych telefónnych liniek vo Východnom Berlíne. V tých časoch boli ešte telefóny pripojené do zásuviek v stene a komunikácia prebiehala vďaka signálu v ozajstných drôtoch. Mobilné boli teda iba potiaľ, pokiaľ im siahala šnúra. Ak chceli britskí a americkí agenti tieto telefóny “napichnúť”, museli na inštaláciu odpočúvacích káblov vykopať 450 metrov dlhý tunel vedúci z Rudlowa v Západnom Berlíne do Altglienicke v Sovietmi okupovanom Východnom Berlíne.

Projekt dostal oficiálne kódové označenie Operation Stopwatch alebo Operation Gold. Menej oficiálne ho prezývali Harveyho diera po Williamovi Harveym, veľkom zvierati z pobočky CIA v Berlíne a bývalom zamestnancovi FBI, ktorého J. Edgar Hoover vyhodil za pitie alkoholu v službe. Práce na tuneli sa začali v roku 1954 a zahŕňali aj neľahkú úlohu premiestniť 3 100 ton zeminy. Stavba trvala niekoľko mesiacov a Američanov vyšla na 6,7 milióna dolárov, čo vtedy nebolo málo. Briti dodali technické vybavenie – ich agenti mali už za sebou podobnú odpočúvaciu operáciu vo Viedni. Do roku 1955 bola totiž rakúska metropola rovnako ako Berlín rozdelená na zóny, pričom každú spravovala jedna zo štyroch spojeneckých mocností – Francúzsko, Spojené kráľovstvo, USA a Sovietsky zväz.

Špiónom v Rudlowe sa napokon podarilo úspešne napojiť na 172 telefónnych liniek a odpočuli z nich približne 443 000 rozhovorov. Netušili však, že majú medzi sebou zradcu. George Blake, britský dôstojník MI6 v Berlíne, ktorý robil zápisnice zo stretnutí, na ktorých sa riešila celá operácia Stopwatch, bol dvojitý agent. Od samého začiatku posúval podrobnosti o pláne KGB a v noci 21. apríla 1956 sovietski agenti tunel “objavili”. Keďže chceli z incidentu vyťažiť čo najviac, usporiadali medzinárodnú tlačovú konferenciu, na ktorej pranierovali zákernosť Západu. V konečnom dôsledku však odhalenie takejto veľkej odpočúvacej centrály vinníkom nijak neuškodilo. Na Západe považovali tunel aj celú misiu za odvážny počin a agentov obdivovali za ich vynaliezavosť. Otázkou ostáva, prečo sovietski agenti s plným vedomím dopustili, aby ich odpočúvali nerušene celých jedenásť mesiacov. Väčšina historikov sa však nazdáva, že nechali operáciu bežať, aby nedošlo k odhaleniu Blakea, ich cenného článku v radoch nepriateľa. Časť tunela je teraz otvorená pre návštevníkov spolu s pôvodným hraničným priechodom Checkpoint Charlie v rámci Spojeneckého múzea v Berlíne, meste, ktoré sa znovu zjednotilo v roku 1989.