Jedným z najúžasnejších srbských palácov je Staro Zdanje. Hoci je dnes opustený, kedysi bol považovaný za jednu z najkrajších stavieb v Srbskom kniežatstve a za vynikajúci príklad srbskej architektúry 80. rokov 19. storočia, ktorá sa snažila spojiť tradičnú srbskú architektúru s romantickým štýlom.
Výstavba sa začala v roku 1868 pod vedením európsky zmýšľajúceho kniežaťa Mihaila Obrenovića, ktorý si za realizátora projektu vybral Kostu Šrepovića. Výsledkom spojenia srbskej identity s európskou modernou bola úžasná okrová budova s jedinečnými národnými prvkami a dekoratívnymi prvkami. Staro Zdanje, ktoré bolo pôvodne navrhnuté ako zhromaždenie Srbského kniežatstva, sa po presťahovaní hlavného mesta z Kragujevca do Belehradu zmenilo na letné sídlo dynastie Obrenovićovcov.
Na bočných krídlach sú výrazné okná v národnom srbskom štýle, ktoré pripomínajú sakrálnu architektúru moravského regiónu. Jedným z vrcholov budovy je Kniežacia (alebo vojvodská) sála, nádherná tanečná sála, v ktorej sa kedysi nachádzal centrálny luster zdobený množstvom kryštálov, sprevádzaný štyrmi menšími lustrami. V paláci sa nachádzali cenné umelecké zbierky a elegantný nábytok. Počas vlády kráľa Milana a jeho syna Alexandra Obrenovića bola sála miestom extravagantných plesov. Je pozoruhodné, že práve tu sa na jednom takomto podujatí zoznámil mladý dôstojník Živojin Mišić so svojou budúcou manželkou Lujzou Nemicou.
Po májovom prevrate v roku 1903 Staro Zdanje stratilo svoj význam. V roku 1906, keď bola zavedená železnica spájajúca Belehrad s Aranđelovcom, sa Staro Zdanje na istý čas premenilo na hotel.
Nádvorie Staro Zdanje je v súčasnosti pre verejnosť zatvorené, pretože chátra v dôsledku zanedbávania a vandalizmu. Bývalý predseda vlády Zoran Đinđić vyslovil plány na obnovu paláca. Počas návštevy Arandjelovca koncom roka 2002 vyjadril vtedajšiemu ministrovi výstavby Dragoslavovi Šumaracovi želanie, aby bol hotel pripravený na prijatie delegácií v roku 2004 pri príležitosti 200. výročia srbskej štátnosti. Po jeho zavraždení v roku 2003 sa to však nikdy nesplnilo a budova teraz smutne stojí v parku Bukovička Banja vedľa krásneho hotela Šumadija, ďalšej opustenej budovy významného kultúrneho významu.
