Vodopád Gocta

V máji 2005 sa nemecký ekonóm Stefan Ziemendorff vydal na výšľap do odľahlého údolia Utcabamba v Peru. V diaľke zahliadol niečo, čo sa zdalo ako neskutočne vysoký, dvojstupňový vodopád, ktorý nebol vyznačený na mape. Nasledujúceho marca sa do údolia vydal znova, tentokrát s profesionálnym vybavením, aby zistil, že vodopád na výšku meria 771 metrov. Ziemendorff potom usporiadal tlačovú konferenciu, na ktorej zverejnil objav tretieho najvyššieho vodopádu sveta. V nasledujúcich rokoch bolo mimo iné spochybnené i toto poradie.

Ako mnohé slávne geografické „objavy“ ani ten Ziemendorffov nebol novinkou úplne pre všetkých. Zatiaľ čo verejnosť o jeho existencii najskôr nemala tušenia, 200 obyvateľov odľahlej dediny Cocachimba o vodopáde nielen vedeli, ale v podstate žili pod priamo pod ním. Už 53 rokov od založenia dediny sa obyvatelia každé ráno prebúdzali s jedným z najkrajších výhľadov na svete a evidentne nemali potrebu sa s tým niekomu chváliť. Ako sa ukázalo, miestny mali k mlčaniu dobrý dôvod. Vodopádu sa totiž báli.

Po generácie sa medzi miestnymi obyvateľmi dedí legenda, ktorá rozpráva príbeh muža menom Gregorio, ktorý jedného dňa povedal svojej žene, že sa ide na chvíľku prejsť. Netušiac, že ho podozrievavá manželka v lese sleduje, došiel Gregorio pod vodopád Gocta, kde sa stretol s krásnou plavovlasou vodnou ženou, čo jeho manželku rozzúrilo. Vodná panna sa tak zľakla manželkinho nahnevaného kriku, že Gregoria stiahla pod vodopád so sebou. Neverník sa z vody už nikdy nevynoril a miestny začali veriť, že ktokoľvek sa k vodopádu vydá, zahráva si s nebezpečnými nadprirodzenými silami.

Podľa miestneho starostu bolo potrebné, aby sa od vodopádu bezpečne vrátili desiatky turistov, než sa obyvatelia konečne zbavili svojej fóbie. Od tej dobu už dedinčania pochopili výhody života na takto krásnom mieste a u veľkej turistickej atrakcie.

Pre nadšencov do vodopádov však zostáva často prepieraná otázka, či si Gocta pomyselnú bronzovú medailu zaslúži. To záleží na tom, ako definuješ slovo vodopád, Pokiaľ je uprostred „hluché miesto“, tak ako je tomu v prípade Gocta, počíta sa vodopád ako jeden, alebo dva? Pokiaľ voda steká po príkrom svahu, ako je tomu u niekoľkých vodopádoch v Nórsku, dá sa označiť ešte za vodopád? A čo keď sa vodopád v období sucha zmenší len na pramienok vody? Nech sa na to pozeráš akokoľvek, všetci sa zhodujú, že venezuelský Salto Ángel je víťazom vo všetkých kategóriach a najmä v tej o najkrajší vodopád sveta.