Vertikálne sarkofágy z Carajía (alebo Karajía), ktoré sa pozerali dole z útesu v peruánskej riečnej rokline, strážili údolie Utcabamba stovky rokov, kým sa vedcom podarilo vyliezť nahor a preskúmať záhadné múmie.
Sedem stojacich pohrebných schránok (pôvodne ich bolo osem, no jedna z nich sa zrútila počas zemetrasenia v roku 1928) vytvorených niekedy v 15. storočí civilizáciou Chachapoya sa nachádza takmer 700 metrov nad dnom údolia. Zatiaľ čo veľká časť kultúry Chachapoya sa po dobytí Inkami a jednoducho v priebehu času stratila, sarkofágy sa vďaka svojej zdanlivo nemožnej polohe zachovali zväčša neporušené. Každá z postáv má pozoruhodnú výšku osem metrov a sú postavené z trávy a hliny a zabudované priamo do steny útesu. V niektorých hroboch sa dokonca stále zachovali ľudské lebky, ktoré boli nainštalované na vrchu sarkofágov.
Až v polovici 19. storočia sa výskumníkom podarilo vyliezť na skalnú stenu a preskúmať múmie, datovať ich a špekulovať o ich vyhotovení. Predpokladá sa, že pôvodní architekti týchto hrobov pracovali s prírodnými výbežkami, ktoré boli neskôr buď úmyselne, alebo prirodzene zničené. Hoci sú sarkofágy do značnej miery chránené pred prírodnými živlami skalnými stenami, ktoré ich obklopujú, vtáky a iné drobné živočíchy na nich napáchali určité škody. Výskumníci odstránili obsah sarkofágov, aby zachránili staroveké vnútornosti pred ďalším drancovaním.
