Osemtisícovky, elitnú skupinu hôr, ktoré sa týčia vo výške viac ako 8 000 metrov nad morom, tvorí 14 samostatných vrcholov v Himalájach a Karakorame v Ázii. Najznámejšia z nich, Mount Everest, si vyžiadala životy mnohých odvážnych aj nerozvážnych horolezcov. Existuje však osemtisícovka, pri ktorej Everest pôsobí takmer nevinne. Jej meno je Annapurna.
Od prvej zaznamenanej tragickej expedície Alberta F. Mummeryho a J. Normana Collieho v roku 1895 lákala Annapurna ďalších mužov a ženy, ktorí sa pokúšali zdolať jej nehostinné svahy. Paradoxne, prvý úspešný výstup sa podaril až v roku 1950, keď na vrchol vystúpili slávni dobrodruhovia Maurice Herzog a Louis Lachenal. Výprava síce dosiahla cieľ, no za cenu, ktorá sa zapísala do dejín horolezectva – Herzog prišiel v dôsledku omrzlín o väčšinu prstov na rukách aj nohách a amputácie musel podstúpiť priamo na hore, bez anestézie. Annapurna si následne vyžiadala takmer dvadsaťročnú prestávku, počas ktorej sa na jej vrchol nikto neodvážil vystúpiť.
Annapurna pritom nie je najvyššou horou sveta – medzi 14 osemtisícovkami jej patrí až 10. miesto. Napriek tomu má dlhodobo najvyšší pomer úmrtí zo všetkých vrcholov tejto kategórie. Aktuálne sa pohybuje okolo 38 %, čo je síce mierne zlepšenie oproti minulosti, no stále ide o mimoriadne vysoké číslo. Presné dôvody jej smrtonosnosti nie sú jednoznačné. Často sa spomína zradná ľadovcová štruktúra, časté lavíny a optické ilúzie terénu, ktoré môžu horolezcov zviesť k osudovým rozhodnutiam. Nech je príčina akákoľvek, tento tichý velikán s ťažko dostupným južným svahom si podľa dostupných údajov vyžiadal viac než 200 obetí – a viac ako 50 z nich už zo svojich výprav nikdy nezišlo späť.
