Atomei

Mesto Garching pri Mníchove sa stalo známym ako sídlo pomerne veľkého výskumného areálu, ktorý zahŕňa niekoľko inštitútov Maxa Plancka, Technickú univerzitu Mníchov Garching (Technische Universität München Garching alebo TUM Garching), ústredie Európskeho južného observatória a dve zariadenia, ktoré prevádzkuje Bavorská akadémia vied (Bayerische Akademie der Wissenschaften). Výskum v dvoch inštitútoch Maxa Plancka viedol k udeleniu Nobelovej ceny a s výskumnými inštitúciami v meste je spojených viacero ďalších nositeľov Nobelovej ceny. Celá táto výskumná činnosť sa však začala výstavbou ikonickej budovy Atomei alebo “atómového vajca”, ktorá je taká historicky významná a architektonicky ikonická, že symbolizuje výskumný areál a dokonca sa nachádza na erbe Garchingu.

Okolie Garchingu je osídlené už najmenej niekoľko tisíc rokov, ale až do obdobia po druhej svetovej vojne bola táto lokalita nevýznamnou poľnohospodárskou dedinou severne od Mníchova. V 50. rokoch 20. storočia však boli kapustové polia severne od obce vybrané za miesto prvého jadrového reaktora v západnom Nemecku. Pod vedením profesora fyziky Heinza Maiera-Leibnitza z TUM Garching ho postavili v rokoch 1956 až 1957. Budovu navrhol Gerhard Weber, architekt, ktorý bol predtým spojený so školou Bauhaus a ktorý bol v rokoch 1955 až 1974 profesorom architektúry na TUM Garching. Budova mala preto nezvyčajný modernistický, vesmírny nádych. V strede objektu sa nachádzala výrazná kovová kupola v tvare vajca, vďaka ktorej si budova vyslúžila prezývku Atomei, hoci oficiálne sa volala Forschungs-Neutronenquelle Heinz Maier-Leibnitz (FRM).

Atomei fungoval ako výskumný zdroj neutrónov niekoľko desaťročí. Spočiatku to bolo špičkové jadrové výskumné zariadenie a v 60. rokoch 20. storočia prešlo niekoľkými modernizáciami, aby si tento status udržalo. V 80. rokoch 20. storočia však už zariadenie nebolo konkurencieschopné s inými výskumnými zariadeniami a začalo sa plánovať vybudovanie nového. Po udelení súhlasu na výstavbu nástupcu Atomei, ktorý mal byť označený ako FRM-II, bol reaktor v Atomei odstavený.

Koniec jadrového výskumu v samotnom Atomei našťastie neviedol k demolácii budovy, ktorá bola zapísaná do zoznamu historických objektov. FRM-II bol postavený v susedstve Atomei, pričom interiér kupoly bol vyprataný a zrekonštruovaný. Hoci je teraz Atomei zo všetkých strán obklopená mnohými inými novšími budovami, stále stojí ako symbol vedeckého výskumu a futuristickej architektúry 50. rokov.