Bar Garlochí

Tento podnik je otvorený len v neskorých nočných hodinách a dýcha rímskokatolíckou atmosférou, akoby ste 52 týždňov v roku narazili na Semana Santa (Veľký týždeň). Maľované podobizne a ikonografie zobrazujúce Pannu Máriu a rôznych svätých sú namaľované v každom kúte. Dokonca aj hudba nepopierateľne evokuje kadidlovú loď katedrály počas omše.

Hoci sa tento koncept môže zdať ako svätokrádež, Miguel Fragoso, rodák zo Sevilly, sa považuje za zbožného človeka. Žiadna zo starožitností, ktoré sú tu vystavené, nebola požehnaná ani sa nikdy nepoužila pri bohoslužbách. Fragoso otvoril bar Garlochí 15. júna 1978 a pomenoval ho podľa básne Rafaela de Leóna, ktorá znie: “Príď a počkaj na mňa, príď ku mne. A ja ti ho dám, môj garlochí.” Toto slovo znamená v miestnom rómskom slangu “srdce”.

Aj keď sa okolie gentrifikovalo, tento podnik si zachoval svoju dravosť. V ponuke je stále pivo, panáky a niekoľko domácich koktailov, najmä Sangre de Cristo, teda “Kristova krv”, ktorý obsahuje šumivé víno a grenadínu. Je to rozhodne neúctivé poňatie prijímania, ktoré sa stále podáva v dobrej viere.