V katastrofických filmoch sa pri asteroide rútiacom sa k Zemi alebo pri výbuchu supervulkánu vždy objaví prísne tajné miesto, kam v poslednej chvíli odvezú prezidenta, členov vlády a najdôležitejších vedcov. Zvyčajne ide o horu, jaskyňu alebo podzemný bunker, dostatočne veľký pre niekoľko tisíc ľudí, ktorí v ňom majú prežiť dovtedy, kým radiácia, prach alebo oheň neustúpia.
V Anglicku takéto miesto skutočne existuje a nachádza sa pod pokojným historickým trhovým mestečkom Corsham v grófstve Wiltshire. Približne 30 metrov pod kaštieľmi, kostolmi a dláždenými ulicami leží podzemné „mesto studenej vojny“ s rozlohou asi 14 hektárov. Práve táto lokalita bola pre bunker vybraná preto, že pod mestom už existoval rozsiahly systém vápencových podzemných priestorov.
Podzemné mesto vybudované koncom 50. rokov malo odolať bombardovaniu, radiácii aj útoku jedovatým plynom a v prípade jadrového úderu poskytnúť útočisko až 4 000 pracovníkom ústrednej vlády. Nešlo o malý kryt: celý komplex bol dlhší než 1,6 kilometra a zahŕňal približne 96 kilometrov ciest. Bol navrhnutý tak, aby fungoval úplne sebestačne a udržal 4 000 obyvateľov najmenej tri mesiace v úplnej izolácii od okolitého sveta.
Jadrový bunker Burlington, alebo jednoducho Burlington, ako znel jeho krycí názov, obsahoval kancelárie, práčovne, sklady zásob, nemocnicu, jedálne, kuchyne, telefónnu ústredňu – druhú najväčšiu v Británii – aj televízne štúdio, z ktorého mohla zostávajúca vláda vysielať verejné prejavy. Súčasťou komplexu bol dokonca vlastný systém pneumatickej potrubnej pošty na rýchle doručovanie správ medzi jednotlivými časťami podzemného mesta.
Podzemné priestory neboli zariadené iba účelovo. Zachovali sa v nich nástenné maľby umelkyne Olgy Lehmann zobrazujúce cirkus, prehistorické príšery, šport, námorníkov z dávnych čias či morské panny, ale aj kontroverzný výjav, ktorý pôsobí ako misionársky kňaz varený zaživa v kotle, obklopený ľuďmi obhrýzajúcimi kosti. Keď maľby v roku 1943 vznikli, mali spríjemniť pobyt v podzemnom prostredí. Komplex napájaný obrovskými generátormi mal viac ako 100 000 svetiel a podľa povestí sa v ňom nachádzala aj krčma Rose and Crown, vytvorená podľa Red Lionu, známeho podniku vo Whitehalle obľúbeného medzi štátnymi úradníkmi. Správy o existencii tejto podzemnej krčmy sa však rozchádzajú.
Bunker mal aj tajnú železničnú odbočku z hlavnej trate medzi Londýnom a Bristolom, ktorá mala umožniť únik britskej kráľovskej rodiny do podzemného mesta. K najpozoruhodnejším prvkom Burlingtonu patrilo podzemné jazero určené ako zdroj čerstvej pitnej vody pre obyvateľov komplexu. Celý priestor bol klimatizovaný, udržiavaný pri stálej vlhkosti a vykurovaný približne na 20 stupňov Celzia.
Zariadenie zostalo prísne tajné až do vyradenia z prevádzky v roku 2004 a nikdy nemuselo splniť svoj pôvodný účel. Krabice so štátnymi sklenenými popolníkmi, kefami na toalety či čajovými súpravami pre úradníkov zostali neotvorené a nepoužité. Hoci sa o komplexe zachovávalo tajomstvo ešte v 80. a 90. rokoch, už vtedy bol zastaraný, pretože čas medzi varovaním a jadrovým zničením sa skrátil približne na štyri minúty, čo na evakuáciu do bunkra nestačilo.
Do roku 2004 bolo podzemné jazero vypustené, palivové nádrže vyprázdnené a zásoby odstránené, pričom o celý komplex sa staral už iba štvorčlenný personál. Keď bolo podzemné mesto ponúknuté na predaj, objavilo sa viacero nezvyčajných návrhov na jeho ďalšie využitie: obrovské dátové úložisko, najväčšia vínna pivnica v Európe, nočný klub pre rave párty či tematický park venovaný 50. rokom.
