Choquequirao

Choquequirao („kolíska zo zlata“) je známe ako druhé Machu Picchu, ktorú uprednostňujú ozajstní turisti, ktorí majú radi divokú povahu ciest. Odľahlosť a neprístupnosť držia väčšinu potencionálnych návštevníkov ďaleko od tohto zničeného mesta Inkov na juhu Peru a zanechávajú tak nedotknutú krajinu tým, ktorí si chcú vychutnať divokú prírodu južnej Ameriky.

Štruktúra a architektúra je podobná tej, ako na Machu Picchu. Choquequirao je plný zničených budov a terás, ktoré sa nachádzajú pod splošteným vrchom kopca, ktorý bol vyrovnaný pred niekoľkými stovkami rokov. Mesto Choquequirao, ktoré bolo postavené za vlády kráľa Pachacuti Inca Yupangui, sa považuje za posledné mesto, do ktorého sa synovia Slnka uchýlili pri úteku z Cusca v 16. storočí.

Zastrčený do pohoria Salkantay v regióne Cusco nad údolím Rio Apurimac, je odkrytá iba asi jedna tretina mesta Choquequirao, ktoré bolo kedysi dôležitým spojením medzi amazonskou džungľou a mestom Cusco. To, čo sa dnes už odokrylo, zodpovedá tradičnej inckej výstavbe: chrám a niektoré administratívne budovy sú umiestnené okolo centrálneho námestia s obytnými priestormi bežných ľudí ďalej. Americký prieskumník Gary Ziegle uviedol, že počet výklenkov a dvojitých zárubní v stavbách Choquequirao dokazuje, že stratené mesto bolo kedysi udržiavané vo vysokom štandarde. Prvé vykopávky v tejto oblasti sa začali už v 70. rokoch 20. storočia.

Jedným z najpôsobivejších prvkov v okolí Choquequirao je sada terás, ktoré obsahujú postavy lám alebo alpaky. Tvary zvierat boli zasadené do terás pomocou starostlivo vyrezávanej bielej skaly.

Peruánska vláda navrhla postavenie lanovky, ktorá má priviesť turistov do regiónu. V súčasnej dobe musia návštevníci podstúpiť náročnú dvojdňovú túru z Cusca (30 kilometrov dlhá), ktorá sa odporúča iba skúseným ľuďom. Skalné a bahenné kĺzačky v tejto oblasti sú bežné, najmä počas obdobia dažďov. Väčšina sprievodcov aj potvrdí, že trasa do Choquequirao je dvakrát ťažšia, ako trasa Inkov, ktorá sa používala na prístup na Machu Picchu.