Devínske jazero
Bratislavská osada, ktorá sa volá jazero, ale vodu v nej nehľadajte. Skôr ticho, bunkre, zaplavované lúky a železničnú zastávku, kde mesto pomaly prestáva byť mestom.
Krajina
Slovensko
Slovensko leží priamo v srdci Európy a je krajinou hradov a hôr, občas prerušovanou priemyselnou zástavbou. Viac ako štvrťstoročie po rozpade Československa sa Slovensko stalo sebavedomým a nezávislým štátom. Hlavné mesto Bratislava láka návštevníkov na svoje nádherné staré mesto a kultúru pitia alkoholu. Slovensko však najviac žiari pre milovníkov prírody. Turistické chodníky vo Vysokých Tatrách vedú krajinou nadpozemskej krásy so zrkadlovo čistými ľadovcovými jazerami, ktoré sú obklopené dvojtisícovými štítmi.
Zobraziť detaily krajiny
Skryť detaily krajiny
Základné informácie
- Miestny názov
- Slovenská republika
- Hlavné mesto
- Bratislava
- Úradné jazyky
- slovenčina
- Rozloha
- 49 033,72 km²
- Počet obyvateľov
- 5 409 407
- Hustota obyvateľstva
- 110,32 / km²
- Najvyšší bod
- Gerlachovský štít (2 654 m)
- Najnižší bod
- Bodrog (94 m)
Cestovanie a praktické informácie
- Mena
- euro (EUR)
- Smer jazdy
- vpravo
- Medzinárodný vodičský preukaz
- podľa Viedenského dohovoru alebo podľa Ženevského dohovoru
Technické a kontaktné údaje
- Oficiálny web
- www.slovakia.com
- ISO kódy
- ISO 3166-1 alpha-2: SK · ISO 3166-1 alpha-3: SVK · ISO 3166-1 numeric: 703
- Doména
- .sk
- Telefónna predvoľba
- +421
- Napätie a frekvencia
- 230 V / 50 Hz
Indexy a dátový kontext
- Daň
- 5%, 19%, 23%
- HPI Index
- 46.6
- HDI
- 0.848
- Gastronómia
- TasteAtlas
- Alternatívne názvy
- سلوفاكيا, Slovensko, Slowakei, Slowakei (Slowakische Republik), Slovakia, Slovak Republic, Eslovaquia, República Eslovaca, République slovaque, Slovaquie, Szlovákia, Slovacchia, Slovacchia (Repubblica Slovacca), スロバキア, スロバキア (スロバキア共和国), Slowaakse Republiek, Slowakije, Słowacja, Словакия, Словацкая республика, Slovenská Republika, Slovakya, Словакія, Словаччина, 斯洛伐克
Obrysová mapa
Devínske jazero je jedno z tých miest, ktoré už názvom klamú telom. Nie je to jazero v Devínskej Novej Vsi. To si mýlite s rybníkom. A keď sem naozaj prídete, vodu tu aj tak neuvidíte. Možno iba Moravu, ak sa rozhodne pripomenúť, že toto územie patrí viac rieke než mestu.
Formálne ste stále v Bratislave. Pocitovo už nie. Devínske jazero je najsevernejší a najzápadnejší okraj hlavného mesta, osada nalepená na nive Moravy, kam sa nedostanete mestskou logikou. Nevedie sem električka, nečaká tu kaviareň s flat white a ani hustá premávka, ktorá by vám pripomenula, že ste ešte stále v Bratislave.
Dá sa sem prísť z Devínskej Novej Vsi, po ceste zo Zohoru, bicyklom popri Morave alebo vlakom. Ale aj vlak tu zastaví len vtedy, keď máte šťastie na ten správny osobák. Väčšina železničného sveta sa cez Devínske jazero iba preženie ďalej.
Bratislava za okrajom Bratislavy
Najlepší spôsob, ako Devínske jazero pochopiť, je neísť sem autom až pod nos. Z Devínskej Novej Vsi sa dá vyraziť popri Morave, po cyklotrase, ktorá sa po chvíli začne tváriť, že mesto za chrbtom nikdy neexistovalo.
Na jednej strane rieka, na druhej lúky, stromy, vtáky a veľa priestoru, ktorý Bratislava obyčajne nevie ponúknuť bez plotu, developera alebo parkovacieho automatu. Územie Devínskeho jazera patrí medzi najcennejšie časti nivy Moravy. Je súčasťou rozsiahleho komplexu zaplavovaných lúk, ktoré tu prežívajú v rozsahu, aký sa v strednej Európe už nevidí často.

Keď Morava stúpne, niektoré chodníky zmiznú pod vodou. Vtedy sa ukáže, že toto miesto nie je rekreačná kulisa, ale záplavové územie, ktoré si mesto iba dočasne požičalo. Cyklista môže frflať. Rieka nie.

Bunkre v tráve
Devínske jazero však nie je len pokojná krajina pre cyklistov a ľudí, ktorí nechcú ísť na petržalskú hrádzu medzi celú Petržalku. V tráve, pri cestách a v okolí trate sa tu skrýva aj iná vrstva krajiny: československé ľahké opevnenia.
Bunkrov je tu dosť na to, aby ste si po chvíli prestali hovoriť „aha, bunker“ a začali rozmýšľať, koľko betónu sa dá nenápadne rozhádzať po lúkach. Niektoré sú nenápadné, iné pôsobia ako rekvizity z krajiny, ktorá očakávala problém zo západu a namiesto neho dostala desaťročia ticha, hrdze a geocachingu.
Pod Marcheggským mostom sa nachádza aj mimoriadne nezvyčajný objekt: dvojposchodový štvorstrieľňový bunker. To je presne ten typ miesta, pri ktorom človek zistí, že okraj Bratislavy vie byť historicky zaujímavejší než veľa oficiálnych pamiatok v centre.
Zastávka, ktorá zostala
Železničná zastávka Devínske Jazero má zvláštnu atmosféru. Nie je opustená, ale ani živá. Funguje, no skôr ako poznámka pod čiarou. Je poslednou železničnou zastávkou na území Bratislavy smerom na Kúty a zároveň miestom, kde sa kedysi odpájala trať do Stupavy.



Táto trať už svoju železničnú kapitolu uzavrela. Osobná doprava do Stupavy skončila ešte v roku 1979, neskôr zmizla aj nákladná a v roku 2008 bola trať administratívne zrušená. Zostala po nej stopa v krajine, zopár železničných pozostatkov a predstava, že možno raz poslúži aspoň cyklistom.
Pri západe slnka má Devínske Jazero presne ten druh smútku, ktorý sa ťažko vyrába zámerne. Nástupište je zmodernizované, ale okolo neho stále stojí stará železničná kulisa: pôvodná čakáreň, ručičkové hodiny, železničiarsky dom a pocit, že ste na mieste, kde sa niečo skončilo tak pomaly, že si to skoro nikto nevšimol.









