Diaľnica smrti

Diaľnicu 80 použili iracké vojská na inváziu do Kuvajtu. Keď ju iracké jednotky neskôr použili na ústup, stala sa známou ako “diaľnica smrti”.

Šesťprúdová diaľnica spájajúca Basru s Kuvajtom sa začiatkom augusta 1990 ukázala ako mimoriadne užitočná pre inváziu irackých vojsk. V krátkom čase vtrhlo do Kuvajtu približne 300 000 irackých vojakov, ktorí väčšinou využívali túto diaľnicu. Dňa 8. augusta 1990 Irak oficiálne anektoval Kuvajt a v ten istý deň sa v Saudskej Arábii začali zhromažďovať prvé lietadlá vzdušných síl Spojených štátov, zatiaľ čo NATO a ďalšie arabské krajiny sa pripojili k vojenskému úsiliu na potlačenie konfliktu.

Dňa 17. januára 1991 začala koalícia vedená Spojenými štátmi zasahovať strategické iracké ciele. Až 24. februára boli nasadené koaličné pozemné sily a o tri dni neskôr začali iracké jednotky ustupovať z Kuvajtu.

Práve počas týchto niekoľkých dní koaličné sily bombardovali čelo a chvost vojenského konvoja a uväznili iracké jednotky na diaľnici 80. Počas 10 hodín nasledoval jeden nálet za druhým, pričom boli zničené stovky vozidiel. O počte obetí na diaľnici 80 sa vedú spory, od nepravdepodobne nízkeho odhadu 200 obetí až po dôveryhodnejší odhad 500 alebo 600 obetí.

Diaľnica 80 bola opravená krátko po skončení invázie. A zvláštnym zvratom osudu bola cesta použitá americkými a britskými silami pri invázii do Iraku v roku 2003.

Zábery stoviek zhorených vozidiel pozdĺž asfaltového pásu v púšti sa stali ikonickými obrazmi vojny v Perzskom zálive. V dôsledku toho sa diaľnica 80 objavila v básňach, filmoch a videohrách. V súčasnosti je to rušná cesta pretínajúca púšť a poľnohospodársku pôdu. Jedinou pripomienkou toho, čo sa na tejto ceste stalo, je hŕstka dopravných značiek s poďakovaním americkým vojakom.