Ahváz

Hovorili tomu Deň hnevu. Zatiaľ čo celý svet sledoval, ako občianske protesty prerastajú v Arabskú jar, zorganizovali si tu miestni aktivisti vyzbrojení Facebookom svoju vlastnú sériu protivládnych demonštrácii. 15. apríla 2011 vyrazili do ulíc malých i veľkých miest v celom regióne, aby si pripomenuli výročie veľkých nepokojov o šesť rokov skôr. Podľa mnohých zdrojov proti demonštrantom strieľala polícia ostrými, konkrétnych informácii však skrz mediálne embargo mnoho nepreniklo.

Ahváz je arabský región v nearabskej krajine. Na počiatku násilnosti v roku 2005 stáli správy o tom, že sa iránska vláda rozhodla členov arabskej komunity nútene vysťahovať do iných provincií. Vláda trvala na tom, že príslušný dokument je len falzifikát, v Ahváz to ale považovali za ďalší prejav násilnej okupácie ich krajiny cudzou mocnosťou. Nútené sťahovanie, nútená asimilácia, konfiškácia pôdy – to všetko sú len jednotlivé prejavy celkovej kultúrnej represie.

Na prvý pohľad to pôsobí hodne paradoxne. Pod piesočnatou pôdou provincie sa nachádzajú jedny z najbohatších zásob ropy na svete. Nad nimi trápi ahvázskych Arabov extrémna bieda, nezamestnanosť a negramotnosť. A pritom o neblahom osude regiónu rozhodol práve objav ropy začiatkom dvadsiateho storočia. Do roku 1925 si Ahvázci užívali autonómie v rámci emirátu Arabistán, potom však iránsky šáh Réza Páhlávi zvrhol ahvázskeho vodcu a prevzal vládu v provincii do svojich rúk. Výuka v arabčine bola zakázaná, tradičné arabské oblečenie tiež a názov regiónu sa zmenil na Chúzistán. A tým začal najprv nenápadný, avšak vytrvalý konflikt medzi vládou a arabskými separatistami, ktorý sa občas prejavuje nepokojmi a násilím. Iránske úrady tvrdia, že k podobným akciám nedochádza spontánne, že sú organizované z cudziny. Niektorí Ahvázci žijúci v exile si prajú samostatný štát, iným by stačila regionálna autonómia vo federálnom Iráne. Všetci sa nič menej tešia, až diskriminácia a útlak skončí.