Domy mudhif

Po tisíce rokov slúžili v južnom Iraku veľké, klenuté budovy mudhif postavené z rákosia ako ceremoniálne centrá Madanov alebo Arabov z mokradí. V týchto budovách sa tradične odohrávali svadby, súdy, náboženské oslavy i stretnutia obyvateľov.

Mudhif sa stavia tak, že Madanovia nazbierajú zväzky rákosia, ktoré ohnú do oblúkov. Tieto klenuté stĺpy potom tvoria základnú konštrukciu budovy. Medzi ne naskladajú rohože zo spleteného rákosia a tím sa vytvoria steny i strecha zároveň. Šejkovia jednotlivých kmeňov potom od rodín vyberajú príspevky na udržiavanie dedinského mudhifu.

Po vojne v Zálive roku 1991 nechal Saddám Husajn mokrade vysušiť ako pomstu všetkým, ktorí do nich po zapojení v protivládnych povstaniach utiekli. Z mokradí sa skoro stala púšť. To zapríčinilo značné problémy pri zháňaní potravy a na 100 000 Madanov bolo donútených opustiť tradičný spôsob života.

Keď bol roku 2003 Husajn porazený, boli odstránené hrádze a voda sa do mokradí začala pomaly vracať. Neskôr však vody zase ubudlo kvôli výstavbe priehrad a závlahových systémov. Malé komunity Madanov sa do mokradín vátili, ich život tu však nie je vôbec jednoduchý.