Holubia veža

Holubie veže rôznych veľkostí a tvarov sa nachádzajú na celom Blízkom východe a ich používanie siaha do stredoveku a pravdepodobne ešte ďalej. Holubníky zďaleka nie sú neplodnou zábavou, ale poskytujú poľnohospodárom veľmi cenené hnojivo – alebo aspoň poskytovali. Boli postavené z guľatiny a blata a ich pútavé architektonické riešenia priťahujú návštevníkov. Dizajn holubích veží sa v jednotlivých regiónoch líši, pričom každá variácia predstavuje dômyselné prispôsobenie geografickým a meteorologickým podmienkam daného miesta.

Súbor 14 holubníkov v Ad Dilam sa vyznačuje veľmi malým počtom otvorov, cez ktoré môžu vtáky vchádzať a vychádzať z veží. Vnútro je však celé pokryté výklenkami, v ktorých môžu holuby hniezdiť, rozmnožovať sa a nájsť úkryt počas piesočných búrok alebo najhorúcejších mesiacov roka. Drevené trámy pretínajú inak prázdny priestor medzi stenami, čím zvyšujú pevnosť konštrukcie a zároveň poskytujú ďalšiu plochu, kde môžu vtáky hniezdiť.

Okolie holubej veže v Ad Dilam je vyprahnuté a nehostinné. Nebyť zásobární vody, ktoré sa nachádzajú hlboko pod zemou, bola by pre ľudí neobývateľná. Samotná voda však na poľnohospodárstvo nestačí, pretože v pôde je nedostatok živín.

Pre poľnohospodárov, ktorí sa snažili z tejto pôdy vyžiť, musel byť fosfor a dusík obsiahnutý v holubom guáne darom z nebies. Je však prekvapujúce, že tieto veže sú v súčastnosti takmer prázdne. Krátka prechádzka okolo veží môže odhaliť časť záhady. V okolí veží sú po zemi rozhádzané nábojnice. Či ide o dôkaz masového vybíjania zvierat alebo len o zlomyseľnú zábavu, zostáva nejasné. Jasné je len to, že tieto krásne veže sú žalostne málo využívané.