Hrad Poenari

Aj bez krvavých historických väzieb by bol hrad Poenari, známy aj ako pevnosť Poenari, majestátnym a fascinujúcim miestom, ktoré si môžete prezrieť aj sami. Milovníci architektúry by obdivovali maltu z 13. storočia, milovníkom fantastických scenérií by výhľad na útesy vyrazil dych. Hrad Poenari nepotrebuje siahodlhý príbeh, aby bol úchvatný, ale náhodou má aj ten.

Ide o legendárny príbeh, ktorý je pre mnohých mätúcou zmesou pravdy, histórie, legendy a fikcie kvôli spleti medzi románom “Dracula” a skutočnou históriou Vlada III Draculu ” Napichovača”, ktorého meno inšpirovalo knihu. Bram Stoker si niektoré postavy svojho hlavného hrdinu vytvoril podľa základnejších faktov o skutočnom živote Draculu, ale jeho znalosti rumunskej histórie a skutočného príbehu Vlada Napichovača zostávajú pochybné.

Skutočný Dracula si v 15. storočí obľúbil hrad Poenari a uvedomujúc si jeho potenciál ako významnej pevnosti s úžasným výhľadom, opevnil a opravil rozpadajúcu sa pevnosť, čím sa stala jedným z jeho hlavných miest pobytu. Hovorí sa, že jeho prvá manželka, o ktorej mene sa medzi historikmi diskutuje, sa počas jedného z obliehaní Vladovým moslimským bratom Radu Beyom vrhla z veže Poenari. Predtým, ako sa vrhla do rieky Arges pod ňou, zvolala, že radšej zhnije a zjedia ju ryby, ako by mala byť zajatkyňou Turkov.

Múry Poenari napokon neudržali Draculu Draka v bezpečí, ale nebola to pevnosť, ktorá zlyhala. Vladov brat Radu cel Frumos dostal neľahkú úlohu viesť Osmanskú ríšu k víťazstvu, čo ho postavilo do priameho konfliktu s neslávne známym brutálnym starším bratom. Hoci Vlada nebolo možné poraziť v boji, jeho zvyk znepriateliť si spojencov a podkopávať ich autoritu sa stal jeho pádom. Keď mu došli peniaze pre jeho žoldnierov, obrátil sa o pomoc na svojich údajných priateľov, ktorí ho rýchlo zradili a nechali zajať za vlastizradu. Aj keď sa mu podarilo vyviaznuť a pokračoval vo vláde a vyhlásil tretiu vojnu, bol to ťažký boj, ktorý ho nakoniec zahubil, a na svoj hrad na kopci sa už nikdy nevrátil.

Hrad Poenari sa nachádza na pravej strane cesty Transfăgărăşan v župe Argeş, na útese v blízkosti pohoria Făgăraş. V roku 1888 zosuv pôdy strhol časť pevnosti zo skaly, ale inak sa stavba len mierne udržiavala a možno ju navštíviť aj dnes, ale k zrúcaninám je pomerne náročné stúpanie – až 1 480 schodov.