Na cintoríne kostola svätého Andreja v Penrithe stojí hrob, ktorý si nemožno pomýliť so žiadnym iným. Nevyzerá ako klasická stredoveká hrobka – namiesto jednej náhrobnej dosky ho tvoria dva masívne kamenné stĺpy, kedysi kríže, vysoké viac než tri metre. Medzi nimi sú uložené štyri oblúkovité kamene pripomínajúce takzvané hogback hroby, zoradené v dvoch radoch. Každý z kameňov je zdobený rytinami, hoci čas niektoré z nich takmer vymazal.
Kamene pochádzajú z 10. storočia a ich výzdoba spája keltské, anglosaské aj škandinávske prvky. Už samotná kombinácia štýlov naznačuje, že ide o miesto výnimočného významu. Otázka však znie: kto tu vlastne leží?
Miestne legendy ponúkajú dramatickú odpoveď. Podľa jednej z nich ide o hrob obrovského lovca diviakov menom Owen Caesarius, muža takej postavy, že bežný náhrobok by mu nestačil. Iné, o niečo striedmejšie príbehy hovoria o kráľovi Owenovi, ktorý vládol Cumbrii v prvej polovici 10. storočia. Práve táto verzia sa dnes považuje za pravdepodobnejšiu, no legenda o obrovi sa z miestnej pamäte nikdy celkom nevytratila.
Záhadu ešte prehĺbil objav zo 17. storočia, keď bol hrob otvorený. Podľa dobových správ sa v ňom našli ľudské pozostatky s nezvyčajne dlhými kosťami nôh a tiež meč. Nešlo teda o bežného človeka. Či už bol pochovaný kráľ, bojovník alebo „obor“, jedno je isté – išlo o vysokého a významného muža svojej doby.
Ďalšou vrstvou tajomstva je samotné usporiadanie kameňov. Archeológovia sa zhodujú, že nie sú na pôvodnom mieste. Pôvodne stáli kríže bližšie pri sebe a jednotlivé kamene boli rozmiestnené inde na cintoríne. Do dnešnej podoby boli preskladané až v 17. storočí. To, čo dnes návštevník vidí, je teda historická skladačka, poskladaná o stáročia neskôr.
Hrob obra však nie je jediným zvláštnym prvkom tohto cintorína. Neďaleko, na okraji areálu, stojí kamenný kríž známy ako Palec obra. Aj ten pochádza zo stredoveku a pravdepodobne označoval hrob inej významnej osoby, ktorá zomrela okolo roku 920. Zaujímavosťou je, že iba vrchná časť kríža je pôvodná – jeho základňa bola doplnená až v roku 1887. Po stáročia slúžil kríž aj ako bičovací stĺp pre miestnych zločincov, čím získal ďalšiu, temnejšiu kapitolu svojej histórie.
Dnes Hrob obra priťahuje pozornosť práve preto, že sa pohybuje na hranici medzi archeológiou a legendou. Nie je to miesto posledného odpočinku doslovného obra, no kombinácia monumentálnych kameňov, nejasnej identity pochovaného a pretrvávajúcich príbehov z neho robí jednu z najzvláštnejších stredovekých pamiatok severného Anglicka.
