Hrobka Chasovcov

Oistins je malebné pobrežné mesto vo farnosti Christ Church, ktoré sa nachádza na najjužnejšom cípe karibského ostrova Barbados. Je obklopené bielymi piesočnatými plážami a trblietavou belasou vodou a vyzerá ako idylícké miesto z dovolenkovej pohľad nice. Za slnkom a krásou sa však skrýva temnejší príbeh.

Farský kostol Christ Church v Oistinse bol postavený v roku 1935, ale je to už piaty kostol na tomto mieste. Predchádzajúce stavby zničili hurikány, požiare či povodne. Nie je nezvyčajné, ak je kostol zničený a znovu sa postaví, ale pri piatom pokuse si človek začne klásť otázku, či náhodou nejaké neznáme sily nechcú zabrániť tomu, aby na tomto mieste stál posvätný chrám. Má to azda dačo spoločné s neďalekou hrobkou Chasovcov?

Záhadný prípad hrobky Chasovcov sa začal v roku 1812 smrťou plukovníka Thomasa Chasa. Bohatý miestny statkár a otrokár Chase mal povesť takého krutého a násilnického človeka, že sa mu niektorí otroci vyhrážali zabitím. Chase podľa všetkého zomrel vlastnou rukou, ale samovražda nebola nikdy oficiálne potvrdená a vďaka tomu mohol byť v auguste 1812 pochovaný v rodinnej hrobke. Keď však hrobku otvorili, prítomní zdesene zalapali po dychu. Hrobku, pôvodne postavenú v roku 1724, kúpila rodina Chasovcov, keď jedno z plukovníkových detí, Mary Ann Chasová, zomrelo vo veku iba dvoch rokov. Rodinu Chasovcov potom o niekoľko rokov neskôr postihla ďalšia tragédia – Maryina dospievajúca sestra Dorcas sa vyhladovala na smrť. Obe dali na posledný odpočinok do hrobky, Mary v plechovej rakve, Dorcas v olovenej, spolu s pani Thomasinou Goddardovou, ktorú tam v drevenej rakve pochoval už predchádzajúci majiteľ hrobky. Samotný plukovník zomrel len mesiac po Dorcas.

Vchod do hrobky zakrývala veľká mramorová doska, na ktorej odsunutie bolo potrebných niekoľko ľudí, a keď pri plukovníkovom pohrebe hrobku otvorili, uvideli v nej tri rakvy v rôznom stave, ktoré stáli zvisle pri stenách a vyzerali, akoby ich niekto po malej krypte úmyselne pohadzoval. Napriek tomu neexistovali žiadne dôkazy, že by niekto manipuloval so vstupom do hrobky alebo sa do nej vlámal. Skontrolovali sa aj ostatné hrobky na cintoríne a žiadna nebola poškodená, vďaka čomu sa dalo vylúčíť, že by usporiadanie krypty narušilo zemetrasenie alebo povodeň. Všetky rakvy vrátili na pôvodné míesta a plukovníka Thomasa Chasa uložili na odpočinok medzi ne.

Bolo by ľahké zaobaliť to ako nešťastnú náhodu alebo bizarný prírodný počin, skrátka ojedinelú udalosť, pri ktorej nepoznáme presnú príčinu – keby sa to nestalo znova. A znova. O niekoľko rokov neskôr, v roku 1816, hrobku opäť otvorili, aby do nej pochovali ďalších dvoch členov rodiny, jedenásťmesačného Samuela Brewstera a jeho otca. Krypta bola opäť rozhádzaná: všetky rakvy ležali premiestnené a jediná, ktorá zostala na svojom mieste, bola pôvodná drevená rakva Thomasiny Goddardovej, ale taká poškodená, že sa rozštiepila a bolo vidieť kostru mŕtvej.

Tentoraz sa pohrebný sprievod rozhodol nastražiť pascu na toho, kto sa podľa všetkého vlámal do hrobky, aby vyrušil pochovaných. Na podlahu nasypali vrstvu piesku, aby zachytili stopy votrelcov. Chýry o podivných udalostiach v hrobke sa už začali šíriť po celom meste. Objavili sa správy o koňoch, ktoré sa splašili, len čo sa priblížili ku krypte, a jedna žena údajne počula z krypty vychádzať čudné a desivé zvuky, keď prechádzala okolo nej. S rastúcim strachom rástla aj zvedavosť, čo sa v krypte deje. Hrobku teda znovu otvorili. Rakvy boli opäť rozhádzané, ale zvyšok hrobky vrátane piesku zostal úplne nedotknutý. Hrobka bola dôkladne preskúmaná, či v nej nie sú tajné chodby alebo dvere, ktorými by sa dalo nepozorovane vojsť, no nič zvláštne sa v nej nenašlo.

V roku 1819 dohliadal na ďalší pohreb v hrobke, tentoraz Thomasiny Clarkeovej, samotný guvernér Barbadosu, a keď sa rakvy úhľadne usporiadali a mramorová platňa vrátila na miesto a zapečatila betónom, pridal na vchod svoju politickú pečať. V roku 1820, len rok po poslednom otvorení, bola hrobka Chaseovcov znovu otvorená, pretože zvnútra sa ozývali zvláštne zvuky. Guvernérova pečať ostala neporušená rovnako ako betónové tesnenie okolo mramorovej platne a nenašli sa ani žiadne známky manipulácie alebo násilného vniknutia. Tentoraz bola hrobka určite nedotknutá, však?

Žiaľ, nie.

Tentoraz mali muži problém hrobku otvoriť, akoby dvere zvnútra blokovalo čosi ťažké. Keď sa im konečne podarilo vojsť, zistili, že vstup zatarasila rakva plukovníka Chasa. V hrobke opäť vládol chaos, rakvy boli rozhádzané. Niektoré ležali na sebe, iné boli také poškodené, že chýbali celé kusy a pozostatky vytŕčali von, všetkým na očiach.

To bola posledná kvapka. Rodina a miestne úrady už odmietali ďalej znášať ustavičné rušenie pokoja ich mŕtvych, a tak sa rozhodli, že rakvy vytiahnu a pochovajú ich samostatne v inej časti cintorína.

Čo sa teda dialo v hrobke? Existujú dve možnosti. Prvá, že do krypty viedli tajné tunely, ktoré neobjavili ani pri rozsiahlom pátraní. Druhá, že nejaké sily, ktoré nepochádzajú z tejto úrovne existencie, si vymohli odplatu na rodine, ktorá spôsobila toľko bolesti miestnej komunite, a najmä otrokom. Nech už je odpoveď akákoľvek, prázdna hrobka Chasovcov zostáva otvorená dodnes.