Na ďalekých severovýchodných plážach Srí Lanky sa nachádza malá dedinka Manalkadu. Nechodí do nej veľa turistov – a pretože k nej vedie len jedna rozbitá cesta bez mena, nie je to prekvapujúce. Čo však prekvapí, keď už tam dorazíte, je, že tu objavíte ruiny kedysi majestátneho kostola a kolekciu skromných hrobov, ktoré sa nachádzajú neďaleko a sledujú, ako jeho steny pomaly nahlodáva piesok.
Tento kostol je starý kostol svätého Antona, ale ako presne je starý, je trochu nejasné. Niektoré údaje ho datujú do 17. storočia, do obdobia holandskej nadvlády. Iné uvádzajú dátum okolo roku 1900, keď bola Srí Lanka britskou kolóniou známou ako Cejlón. Nech už je vek akýkoľvek, efekt kamenných, tehlových a koralových stien pomaly sa ponárajúcich do dún vytvára strašidelné a pôsobivé pozadie pre skromné kríže, ktorými je piesok posiaty, a hlboký modrý Indický oceán hneď za nimi.
Kríže sú hroby miestnych obyvateľov, z ktorých mnohí patrili medzi tisíce Srílančanov, ktorí prišli o život počas cunami v roku 2004. Podobne ako v prípade múrov kostola, aj duny okolo hrobov sa neustále posúvajú, piesok odhaľuje buď príliš veľa, alebo príliš málo z toho, čo je pochované pod nimi.
História Srí Lanky siaha najmenej 3 000 rokov dozadu, do čias starovekej Hodvábnej cesty. Až do roku 2014 bolo ťažké získať víza na návštevu oblasti starého Svätého Antona, ale odvtedy sa turizmus otvoril, pretože politické a hospodárske podmienky na Srí Lanke sa zlepšili. Piesočné duny sa medzitým stále presúvajú ďalej.
