Jazero Avernus

V latinčine, ako aj v angličtine, je toponymum “Avernus” synonymom pre “peklo” alebo “podsvetie”. Pochádza z názvu sopečného kráterového jazera v Kampánii v Taliansku. V starogréčtine znamená “bez vtákov” (áornos) a pravdepodobne je tak pomenované pre jedovaté výpary prenikajúce z oblasti, ktorá je súčasťou Flegrejských polí aktívnych sopiek.

V starovekej rímskej viere bolo jazero Avernus považované za vstup do Hádu a jeho názov sa stal synonymom samotného podsvetia. Objavuje sa vo Vergiliovej Aeneide, v ktorej Aeneas zostupuje do Hádu cez jaskyňu v blízkosti jazera. Neskôr toto slovo ako všeobecný termín avernus (množné číslo: averni) používali aj starovekí prírodovedci na označenie niektorých jazier a jaskýň, z ktorých vychádzali smrteľné plyny, ako napríklad Psia jaskyňa.

V roku 37 pred Kr. Agrippa premenil jazero na námornú základňu, keď sa Octavianus pripravoval na občiansku vojnu proti Markovi Antoniovi. S neďalekou gréckou kolóniou Cumae ho spájala Grotta di Cocceio, ktorá sa niekedy považuje za prvý veľký cestný tunel na svete a používal sa celé stáročia, až kým nebol počas druhej svetovej vojny značne poškodený.

Dnes sa na brehu jazera nachádzajú zrúcaniny starovekých chrámov zasvätených Fébovi a Junone, ako aj temná, tajomná jaskyňa Kumaiskej Sibyly, ktorá bola kedysi prístupná verejnosti, ale dnes je neprístupná a takmer opustená. Samotné jazero je malebným miestom ideálnym na celodenný výlet z Neapola, obklopené poľnohospodárskymi pozemkami a zelenými kopcami, kde pláva a kváka rôzne vodné vtáctvo a mačky sa vyhrievajú na teplom kampánskom slnku.