Kino Motomiya

Japonsko je pokladnicou kín. Hoci mnohé z nich sa môžu pochváliť desaťročnou históriou, väčšina takýchto starých kín bola prestavaná, zrekonštruovaná alebo presťahovaná podľa potrieb doby. V meste Motomiya v prefektúre Fukushima sa však nachádza storočné kino, ktoré sa zachovalo presne také, aké bolo kedysi.

Bolo postavené v roku 1914 ako divadlo scénického umenia s názvom Motomiya-za, neskôr sa v ňom začali premietať nemé filmy a keď ho v roku 1943 kúpil miestny impresário Torakichi Tamura, bolo premenované na Motomiya Eiga Gekijo alebo Motomiya Movie Theater.

Po Tamurovej smrti v roku 1954 prevzal kinosálu jeho syn Shuji. Kino bolo populárne aj v nasledujúcom desaťročí, ale v roku 1963 bolo zatvorené, pretože s príchodom televízie do kín chodilo menej ľudí. Aj po zatvorení kina sa Shuji snažil udržať ho v dobrom stave s nádejou, že jedného dňa ho opäť oživí.

V roku 2008 Shuji, ktorý má už po šesťdesiatke a je na dôchodku, zorganizoval premietanie v kine Motomiya prvýkrát po 45 rokoch. Prišlo na ňu 150 divákov. Ďalšie premietanie sa konalo v roku 2014 pri príležitosti stého výročia založenia kina. V roku 2021 Shujiho dcéra Yuko napísala a vydala knihu o kine.

Ak chcete vstúpiť do kina a vstúpiť do histórie japonskej kinematografie, musíte najprv zatelefonovať pánovi Tamurovi. Ak budete mať šťastie a ak bude k dispozícii, pustí vás do vstupnej haly plnej historických filmových plagátov a nostalgického všeličoho. Skutočný klenot sa však nachádza hneď za stenou: staré strieborné plátno umiestnené v autenticky retro sále, ktorá mala kedysi kapacitu 800 divákov. Nachádzajú sa tu ďalšie plagáty a množstvo ručne písaných letákov. Za zmienku stojí plagát filmu Keisacu nikki z roku 1955, ktorý sa čiastočne nakrúcal v Motomiya a bol obrovským kasovým trhákom v kine.

Môžete sa pozrieť aj do premietacej kabíny, v ktorej sa nachádza vzácny uhlíkový oblúkový filmový projektor vyrobený v roku 1957. Prekvapujúce je, že je stále funkčný a dodnes sa na ňom v kine Motomiya premieta niekoľko filmov ročne.