Osamelá islandská chrámová hora Kirkjufell

V pohľade na islandskú krajinu prevláda zelená farba rastlín a charakteristické početné hnedočierne skaly, preto sú osviežujúcim spestrením fialkasto-bele polia lupiny (ľudovo vlčí bôb). Rastlina patriaca do čeľade bôbovitých je dnes už organickou súčasťou panorámy ostrovnej krajiny aj napriek tomu, že sa tu udomácnila až v prvej polovici 20. storočia. Lupinu pochádzajúcu zo Severnej Ameriky chceli použiť na prevenciu erózie a zlepšenie pôdy a na tieto účely sa osvedčila ako efektívna „zbraň“. Rastie pomerne hojne a rýchlo a výborne viaže dusík. Keď sa na danom území rozšíri, je veľká šanca, že sa tu ujmú aj iné druhy rastlín, čo vidno aj v okolí hlavného mesta Reykjavík, veď prvýkrát zasadili lupinu práve sem.

Na západnom pobreží Islandu sa týči 463 metrov vysoký Kirkjufell, čo by sme mohli preložiť ako Chrámová hora. Špicatý útvar sa v chladnejšom období oblieka do nádherných „šiat“. Táto oblasť je totiž dokonale vhodná na sledovanie polárnej žiary, ktorá slúži ako krásne zeleno-modré pozadie pre horu. Kirkjufell vytvorený eróziou ľadovca stojí ako osamelý balvan v susedstve vody, takže z jeho vrcholu sa naskytá nádherný výhľad, no príjemnú túru sľubuje aj prechádza okolo jeho úpätia. Vedľa hory sa nachádza vodopád Kirkjufellsfoss odvádzajúci roztopenú vodu z ľadovca Snaefellsjokull. Kirkjufell je pravdepodobne najznámejšou horou na Islande, každoročne do tejto oblasti prichádza obrovské množstvo záujemcov. V blízkej obci Grundafjordur nájdu turisti ubytovanie, reštauráciu, ba dokonca aj menšie golfové ihrisko.

Na severozápadnom pobreží Islandu sa nachádza čadičová formácia Hvitserkur, ktorá pripomína najviac azda obra zviechajúceho sa zo zeme. Iba 15 metrov vysoký útvar je v čase odlivu prístupný aj bosými nohami. Miestni obyvatelia sa ho snažia čo najdlhšie zachovať ako turistickú atrakciu, preto jeho úpätie spevnili betónom, aby ho ochránili pred vlnobitím. Názov Hvitserkur znamená „bielu košeľu“, čo je veľmi výstižné, pretože vtáky miestami pokryli čadičovú skalu hrubou vrstvou guána. Legenda hovorí, že na skalu sa tu premenil jeden troll, ktorý chcel zničiť zvon blízkeho kostola, nestihol to však a pri východe slnka stuhol na kameň.