V bahrajnskom národnom múzeu je vystavený úchvatný obraz zobrazujúci staroveký mezopotámsky epos o Gilgamešovi a Enkim (alias Enkiduovi). Spojitosť medzi Gilgamešom a dilmúnskou civilizáciou spočíva v zmienkach o Dilmúne (dnešný Bahrajn) ako rajskej krajine blaženosti a večnej mladosti. V múzeu je celá sála venovaná dilmúnskej civilizácii, ktorá v tomto regióne pretrvávala od roku 5 000 pred n. l. do roku 400 pred n. l.
Každý prvok tabule je bohatý na symboliku a odráža témy a motívy starovekého eposu. Na pravej strane je zobrazený Gilgameš, ktorý drží v ľavej ruke leva a v pravej ruke hada. Obe zvieratá sú veľmi symbolické. Lev symbolizuje kráľovskú moc, čo odkazuje na to, že Gilgameš je kráľom Uruku, a had predstavuje širokú škálu pozitívnych aj negatívnych prvkov, ktoré má Gilgameš pod kontrolou. Na ľavej strane tabule je Enki, z ktorého ramien pramenia dve rieky, Tigris a Eufrat. V oboch riekach je veľa rýb, čo je znakom toho, že Enki je považovaný za darcu života a obživy. Orol spočívajúci na Enkiho ramene znamená odvahu, silu a nesmrteľnosť.
V tabuli nie je žiadny náznak počiatočného stretu medzi Gilgamešom a Enkim. Pravdepodobne predstavuje dve mýtické bytosti v neskoršom štádiu eposu, keď sa obe premenili vďaka priateľstvu. Gilgameš, zobrazený ako impozantný kráľ-bojovník, vyžaruje silu a autoritu, kým Enkidu, divoký a neskrotný, stelesňuje prvotné sily prírody. Obaja sú pripravení pustiť sa do série odvážnych výprav a konfrontácií s bohmi a netvormi.
Múzeum jednoznačne uvádza, či sú vystavené predmety replikami, a v súvislosti s touto tabuľou to neuvádza. Je preto lákavé usudzovať, že ide o artefakt starý 4 000 rokov. Tabuľa je však tak dobre zachovaná, že pochybnosti sú opodstatnené. Zachovanie dvoch odtieňov modrej farby dokonale zvýrazňujúcich rieky a ryby je všetko, len nie možné. Dá sa s istotou povedať, že aj keď ide o pôvodný artefakt, pravdepodobne prešiel poriadnou reštaurátorskou úpravou.
