Na svahu pohoria Aravali medzi mestami Džajpur a Alwar, v obklopení rozľahlej zelene v lete a náladových nízko visiacich mrakov v období dažďov, stojí veľkolepá pevnosť zo 16. storočia, známa ako najstrašidelnejšie miesto v Indii. Rozľahlý komplex bol postavený za vlády Bhagwanta Dasa pre jeho druhého syna Madha Singhu. Do roku 1720 sa v areáli nachádzalo približne 9 000 budov. Môžete doň vojsť celkovo piatimi vstupmi, pričom k hlavnej vstupnej bráne vedú 2 kilometre nespevnenej cesty. Nájdete tu zdobené hinduistické chrámy, ktoré sa považujú za jedny z najlepších príkladov architektúry v štýle nagara, paláce, trhoviská, nachni ki havelis (komnaty tanečníkov) a havelis (tradičné indické panské sídla). Kráľovský palác sa týči o niečo ďalej na svahu s potôčikom, ktorý sa vlieva do tienistého jazierka. Pokrútené stromy tu majú viac ako sto rokov.

O tom, prečo pevnosť ostala opustená, koluje mnoho povestí. Najznámejšia z nich hovorí, že istý sadhu (hinduistický svätec) využíval pozemok na meditáciu a súhlasil s postavením pevnosti len v prípade, ak jej tieň nedosiahne na neho alebo jeho útočisko. Volal sa Guru Balu Nath a tvrdil, že pokiaľ tieň dopadne naňho, pevnosť sa zrúti. Keď k pevnosti pristavali veľkolepé stlpy, na sadhuov posvätný priestor padol tieň, ktorý podľa mnohých prebudil kliatbu. Hrobku Guru Balu Natha možno dnes nájsť medzi ruinami.

Ďalšia legenda hovorí, že svätý muž praktizujúci čiernu mágiu, občas známy ako temný svätec, sa zamiloval do jednej z bhangarhských princezien Ratnavati. Sledoval ju na trhovisko, kde si kupovala parfum, a fľaštičku vymenil za nápoj lásky. Ona podvod odhalila a fľaštičku hodila do neďalekej skalnatej steny, pri čom sa z nej uvoľnil obrovský balvan, spadol na svätého muža a rozdrvil ho. Prv ako muž naposledy vydýchol, preklial celú dedinu a odsúdil ju na zánik. Pevnosť neskôr vyplienili útočiace mogulské vojská, ktoré zabili všetkých obyvateľov nevynímajúc princeznú.

Ak sa porozprávate s miestnymi obyvateľmi, povedia vám ďalšie legendy, niektoré novšie a ešte zvláštnejšie, ale všetci sa zhodujú na tom, že pevnosť za dlhé roky postihlo mnoho tragédií vrátane smrti niekoľkých turistov. Traja odvážni cestovatelia sa rozhodli prenocovať v areáli pevnosti a napriek tomu, že boli vybavení baterkami, jeden z nich spadol do studne a ťažko sa zranil. Po tom, čo ho priatelia zachránili, vybrali sa s ním do nemocnice a cestou všetci traja zahynuli pri dopravnej nehode. Tieto úmrtia primali Indickú archeologickú spoločnosť, aby umiestnila značky zakazujúce návštevníkom zdržiavať sa v areáli Bhangarhu medzi západom a východom slnka.

Paranormálne javy, ktoré tu boli hlásené, sú celkom pestré. Od pocitov paranoje návštevníkov, ktorí sú presvedčení, že ich niekto stále prenasleduje a pozoruje, až po zvláštny parfum, ktorý cítiť len v pevnosti. K ďalším hláseným úkazom patria fantómové zvuky a hudba, ale v takýchto rozľahlých a starobylých architektonických komplexoch sa váš sluch môže s vami zahrávať. Niektorí zo strážcov pracujúcich v pevnosti uviedli, že keď na noc zamykali bránu, počuli hlasy svojich manželiek, ako na nich volajú z tmy a žadonia, aby ich pustili dnu. A takto to vraj išlo až do svitania. Inokedy zase strážcovia počuli hlasy svojich zosnulých matiek, ktoré plakali a prosili o vodu, akoby umierali od smädu. Tento fenomén napodobňovania hlasov sa v mytológii vyskytuje často. Mnohé bytosti napodobňujú hlasy milovaných, aby k sebe prilákali svoje obete. Objavuje sa to aj v niektorých prípadoch poltergeistov. Je to azda najznepokojujúcejší prejav paranormálnej aktivity.

Podľa inej teórie nejde o hrozbu nadprirodzenej povahy, ale skôr reálnej – miestni obyvatelia chcú takto odstrašiť návštevníkov. Na sociálnych sieťach sa objavujú príbehy o študentoch, ktorí cestovali z Džajpuru, v noci sa vlámali do komplexu a po návrate k autám ich už čakali a vyháňali miestni obyvatelia ozbrojení sklenenými črepinami a palicami. Iní študenti, ktorí navštívili areál za súmraku, sa údajne zamkli v jednom z chrámov, pretože sa báli vyjsť von. Počuli búchanie na okná svojho auta, ale keď vyzreli von, nikoho tam nevideli. Potom počuli hlas strážcu, s ktorým predtým hovorili, ako volá o pomoc a kričí, že ho niečo ťahá preč. Po krátkom hľadaní ho však našli spať na podlahe jedného z chrámov. Počuli tiež, ako ich blízki volajú prezývkami a žiadajú, aby vyšli von. Intenzita volania sa stupňovala a nakoniec pri východe slnka stráž odomkla bránu, oni sa konečne dostali k svojmu autu a ušli.

Treba poznamenať, že v oblasti sa pohybuje veľa opíc, a hoci sú skôr zvedavé ako agresívne, je známe, že vytrhávajú sedadlá z motoriek a kradnú veci. Mohli by byť tlupy opíc, čo sa v noci potulujú okolo pevnosti, zodpovedné za podivné zvuky a pocit, že návštevníkov niekto sleduje? Aj keď to do istej miery objasňuje určité podivné udalosti, nevysvetľujú sa tým hlasy mŕtvych blízkych, ktorí volajú návštevníkov. To zostáva záhadou.