Keď v roku 1972 išli dvaja bratia ráno loviť tetrova, netušili, že na konci dňa objavia niečo, čo sa stane jedným z najcennejších artefaktov Grónska. Ale presne to sa stalo.
Keď dvojica prehľadávala krajinu a lovila zver, narazila na opustenú eskimáckú osadu Qilakitsoq a čoskoro objavila osem zamrznutých múmií, ktoré boli pochované pod veľkou hromadou kameňov. Nájdené telá neboli v čase pochovania určené na mumifikáciu, ale vďaka ľadovo chladnému podnebiu Grónska prírodné živly zachovali telá vo výnimočne zachovalom stave.
Výskumníci a archeológovia upozornili úrady na ich objav a vybrali sa na miesto s vedomím, že novoobjavené múmie sú jedinečnou príležitosťou dozvedieť sa viac o živote, zvykoch a tradíciách pôvodných obyvateľov Grónska – Inuitov.
Pomocou röntgenového žiarenia a ďalších metód, aby sa zabezpečilo, že nálezisko zostane čo najviac neporušené, vedci dokázali datovať múmie, ktoré obsahovali šesť žien, jedného chlapca a mimoriadne malé dieťa, do obdobia okolo roku 1475.
Spolu s múmiami, z ktorých väčšina bola silne potetovaná na čele, obočí a brade, výskumníci objavili 78 kusov oblečenia, ktoré bolo vyrobené zo sobích, tuleních a iných koží. Najzaujímavejším, alebo možno až šokujúcim objavom však bolo, že malá detská múmia bola zrejme pochovaná zaživa.
Inuitská tradícia v tom čase prikazovala, že ak zomrie matka, jej menšie deti musia byť pochované spolu s ňou, aj keď boli úplne zdravé. Odôvodnenie takéhoto strašidelného činu je smutné, ale zdá sa, že na tú dobu bolo praktické, keďže miestne kultúrne normy prikazovali, že bez matky sa o deti nemá kto postarať a musia cestovať spolu so svojou matkou – opatrovateľkou, aby sa bezpečne dostali do krajiny mŕtvych.
