Múzeum Esperanta

Keď Ludwig Lazarus Zamenhof v 70. rokoch 19. storočia vymyslel jazyk esperanto, myslel si, že prišiel na spôsob, ako spolu budú môcť komunikovať národy celého sveta. Esperanto je zmesou románskych, germánskych a slovanských jazykov. Rakúske múzeum sa venuje jeho vývoju a štúdiu, rovnako ako ďalším umelým jazykom.

Vystavené je tu naozaj veľké množstvo predmetov, ktoré majú niečo spoločné s esperantom. Sú tu limonády a zubné pasty s etiketami v esperante, romány napísané v tomto jazyku a jazykové príručky a fotografie z 19. storočia, ktoré zachytávajú študentov umelých jazykov. V dobe najväčšej slávy malo esperanto asi dva milióny užívateľov a stále sa nachádza medzi dvoma stovkami najpoužívanejších jazykov na svete (celkovo je na svete asi 6000 jazykov). Dnes žije asi tisíc ľudí hovoriacich esperantom, ktorí sa tento jazyk učili už odmalička, medzi nimi napríklad úspešný americký finančník Soros György.

Pokiaľ ťa múzeum inšpiruje k tomu, aby si sa esperanto naučil, mal by si vedieť, že ako hovoriaci tohto jazyka sa môžeš pripojiť k systému Pasporta Servo. Ten je medzinárodnou sieťou ľudí, ktorí sú ochotní ubytovať ďalších hovoriacich esperantom zadarmo vo svojom dome.

Ako sa povie „alkohol“ v jazyku tiki pona?

Od 13. storočia už vzniklo cez 900 umelých jazykov. Niektoré z nich – napr. esperanto alebo valapük – boli vytvorené za účelom stať sa medzinárodným dorozumievacím prostriedkom. Iné vznikli ako odpoveď na Sapir-Whorfovu hypotézu, ktorá tvrdí, že náš pohľad na svet vytvára slovná zásoba a syntax rodného jazyka.

Jazyk toki pona vymyslela kanadská lingvistka Sonja Elen Kisová v roku 2001. Jedná sa o minimalistický jazyk, v ktorom je len 123 slov. Reč tak odráža zenový pohľad na svet. Jednoduché slová sa kombinujú tak, aby umožnili vyjadrenie zložitých myšlienok. Napríklad slovo „alkohol“ vznikne zložením „bláznivý“ a „voda“. Toki pona má veľmi obmedzenú slovnú zásobu, v ktorom sa jednotlivé korene slov vzájomne prepájajú. Tieto dva rysy majú spoločné s novorečou, fiktívnym jazykom z románu 1984 od Georga Orwella.

Americká autorka sci-fi Suzette Haden Elginová vymyslela jazyk láadan, pretože podľa feministického názora nie sú existujúce jazyky schopné zachytiť realitu zo ženskej perspektívy. Jazyk vznikol v roku 1982 a nájdeme v ňom slová ako radiidin, ktoré je definované ako „doba, ktorá má byť údajne odpočinkom, v skutočnosti je však záťažou, pretože je nutné sa pripraviť a pracovať počas nej, najmä pokiaľ je prítomných príliš mnoho hostí a žiadny z nich nepomáha„.

V 20. rokoch 19. storočia začal francúzsky skladateľ a hudobník François Sudre vytvárať jazyk solresol. Ten je založený na siedmych slabikách, ktoré zodpovedajú stupnici tónov do, re, mi, fa, so la a si. Každé slovo sa skladá z jednej alebo viacerých slabík, napríklad si znamená áno a dofalado zase úprimnosť. Celkovo má tento jazyk 2668 slov.

Pretože základom jazyka sú hudobné tóny, správy sa v ňom dajú zahrať na hudobný nástroj. Každá zo siedmych slabík taktiež zodpovedá jednej farbe dúhy. V učebnici solresol z roku 1902 od Boleslasa Gajewského sa píše, že by sa „správy v solresol mohli vysielať v noci pomocou farebných rakiet, kedy medzi jednotlivými slovami sa vždy urobí krátka pauza“.