Na viedenskej Herrengasse stojí obchod, ktorý dokáže veľmi rýchlo zmeniť predstavu o tom, čo všetko sa dá vložiť do plechovej konzervy. Regály sú plné farebných balení s veľkým nápisom NURI, na stenách sa opakuje motív sardinky a medzi jednotlivými druhmi človek začne po chvíli vyberať podobne, ako keby stál pred policou s vínom. Olivový olej, pikantný olej, paradajková omáčka, extra pálivé verzie, limitované edície, makrela, paštéty či konzervy určené na dlhšie dozrievanie. Jednoduchá sardinka tu dostala vlastný butik.
NURI Shop otvorili vo Viedni v roku 2020, presne sto rokov po založení portugalskej konzervárne Pinhais & Cª v Matosinhose pri Porte. Práve tam vzniká obsah všetkých tých pestrofarebných plechoviek. Výroba zostala aj po viac ako storočí postavená na množstve ručnej práce a výrobca pri jednej konzerve opisuje celkovo 37 krokov. Sardinky prechádzajú rukami pracovníkov pri spracovaní, čistení, ukladaní do plechoviek aj pridávaní ďalších surovín. Hotové konzervy sa napokon ručne balia do typického papierového obalu, vďaka ktorému NURI spoznáte na prvý pohľad.
Prečo sa okolo NURI robí taký rozruch?
Otvorte dobrú konzervu NURI a vo vnútri nájdete niekoľko veľkých, úhľadne uložených sardiniek s pevným mäsom. Pri klasickej verzii ich obklopuje olivový olej a pri ochutených variantoch sa k nemu pridáva napríklad čili, bobkový list, klinček, mrkva alebo uhorka. Receptúry zostávajú prekvapivo jednoduché, takže hlavná chuť patrí rybe a olivovému oleju. Práve tu mnohí prvýkrát pochopia, prečo majú portugalské rybie konzervy vlastnú gastronomickú kultúru. Sardinka môže mať pevnú štruktúru, šťavnaté mäso a čistú chuť. Otvoríte konzervu, pridáte chlieb a pokojne môžete skončiť. Pikantná NURI už má v oleji korenie aj zeleninu, takže obsah plechovky funguje ako hotové malé jedlo bez ďalšieho varenia.
Pre človeka, ktorý sardinky pozná najmä ako anonymnú surovinu z dolnej police supermarketu, je to veľmi dobrý vstup do sveta kvalitných konzervovaných rýb. NURI patrí medzi značky, pri ktorých sa oplatí prvú plechovku zjesť čo najjednoduchšie. Bez zložitého receptu, aby bolo cítiť samotné mäso, olej a koreniny.
A čo koža a kosti?
Práve tie bývajú pre časť ľudí najväčšou psychologickou prekážkou. Pri klasických sardinkách NURI zostáva ryba prakticky celá a drobné kosti sú po tepelnom spracovaní mäkké a jedlé. Kto chce siahnuť rovno po čistom mäse bez ďalšieho riešenia, môže zvoliť aj pikantné sardinky NURI bez kože a kostí. V konzerve sú pripravené celé kúsky sardinkového mäsa v olivovom oleji s koreninami, takže stačí otvoriť plechovku, pridať chlieb alebo ich použiť do šalátu. Pre ľudí, ktorých pri sardinkách odrádza práve koža či kosti, je to veľmi jednoduchý spôsob, ako túto značku ochutnať.
Sortiment pokračuje aj ďalej. Nájdete sardinkové paštéty, makrely, extra pikantné sardinky a rôzne sezónne či špeciálne edície. NURI tak postupne ukazuje, že jedna konzerváreň dokáže z niekoľkých základných surovín vytvoriť prekvapivo širokú škálu chutí.
Tip pre rodičov: Ak máte doma neposlušné deti alebo si z nich chcete jednoducho vystreliť, v NURI Shope môžete naraziť aj na konzervu, ktorá je na prvý pohľad prakticky na nerozoznanie od klasickej rybej plechovky. Po otvorení však nepríde sardinková vôňa ani olej – vo vnútri čakajú malé sardinky vytvarované z čokolády. Portugalské čokoládové sardinky sa bežne predávajú práve v kovových konzervách, takže pointa žartu funguje až do okamihu, keď sa plechovka otvorí.
Pinhais a NURI: dve mená, jedna továreň
Na tomto mieste vzniká pomerne častý zmätok. Na niektorých konzervách svieti veľké NURI, na ďalších PINHAIS a človek môže ľahko nadobudnúť dojem, že ide o dve portugalské konzervárne. Pinhais & Cª je výrobca, ktorý funguje v Matosinhose od roku 1920. NURI je jeho najznámejšia historická značka a práve farebné konzervy NURI sa stali medzinárodnou tvárou celej firmy. Vedľa nich Pinhais predáva výrobky aj pod vlastným menom, predovšetkým v línii PINHAIS Selection. Obe značky teda vedú späť na rovnaké miesto, k rovnakému výrobcovi a k tradícii ručného spracovania rýb, ktorou sa továreň preslávila.
Aj názov NURI má vlastnú legendu. Firma uvádza dve tradované verzie jeho vzniku. Jedna ho spája s arabským slovom odkazujúcim na svetlo a žiaru, ktoré mal obchodník použiť pri pohľade na sardinky. Druhá rozpráva o žene menom Nuria, ktorú mal jeden zo zakladateľov stretnúť počas obchodnej cesty v Španielsku. Po viac ako sto rokoch už ani samotný výrobca neurčuje, ktorá verzia je pravdivá, a obe sa stali súčasťou príbehu značky.
Konzerva, ktorá môže dozrievať
Jedna z najzaujímavejších vecí príde vo chvíli, keď na polici narazíte na NURI Reserva. Pri vybraných sardinkách výrobca pracuje aj s dozrievaním hotovej konzervy. Ryba zostáva dlhší čas uzavretá v oleji a chute sa postupne spájajú, takže jednotlivé ročníky možno vnímať podobne ako pri ďalších produktoch, ktoré sa časom menia.
Je to zároveň dobrý dôvod, prečo kvalitné sardinky nemusia skončiť zjedené niekoľko dní po kúpe. Fanúšikovia portugalských konzerv si niektoré plechovky odkladajú, porovnávajú jednotlivé ročníky a sledujú, ako sa ich chuť vyvíja. Z obyčajnej zásoby v špajzi sa tak veľmi ľahko stane malá investičná zbierka.
Obchod, z ktorého sa ťažko odchádza s jednou plechovkou
Viedenský NURI Shop túto kultúru preniesol priamo do centra mesta. Interiér odkazuje na portugalský pôvod značky a pestrofarebné konzervy fungujú zároveň ako tovar aj dekorácia. Vedľa klasických receptúr sa objavujú darčekové balenia, špeciálne edície, oleje, knihy a rôzne predmety s grafikou NURI. Najväčšie riziko návštevy spočíva v tom, že človek príde zo zvedavosti po jednu sardinku a po niekoľkých minútach začne rozmýšľať, či má skúsiť klasiku v olivovom oleji, pikantnú verziu, paradajkovú omáčku, sardinky bez kože a kostí alebo rovno niekoľko plechoviek na porovnanie.
A práve v tomto je NURI Shop najzaujímavejší. Dokáže vziať jednu z najobyčajnejších potravín v Európe a ukázať, koľko rozdielov sa môže skrývať v kvalite ryby, spôsobe spracovania, olivovom oleji, koreninách aj samotnom čase strávenom v konzerve. Po návšteve sa už na regál so sardinkami pozerá trochu inak.
