Múzeum kriminálnej antropológie Cesara Lombrosa

Kriminalista Cesare Lombroso roku 1871 vykonával pitvu známeho talianskeho kriminálnika Giuseppe Villela. Pri skúmaní jeho lebky objavil na zadnej časti lebky preliačinu, ktorú nazval “stredová týlna jamka”, a naraz dostal nápad. O mnoho rokov neskôr napísal:

“Pri pohľade na túto jamku ma náhle osvietilo, odkryla sa predo mnou prirodzenosť kriminálnika. Primitívne rysy už z dôb mäsožravcov sa v ňom premietli do našej doby.”

Tak vznikla Lambrosova teória kriminálnej antropológie, ktorá tvrdí, že človek sa ako kriminálny “barbar” už narodí. Zločinci majú rysy pripomínajúce opice a primáty ako silnú čeľusť, nízke, vystúple čelo, vystupujúce lícne kosti, veľkú bradu a často riedke fúzy a vlasy. Podľa týchto rysov je možné poznať typ tzv. “kriminaloida”.

V rámci svojho výskumu Lombroso zbieral biologické a kriminologické vzorky vrátane stoviek lebiek vojakov, civilistov, domorodých obyvateľov ďalekých krajov, kriminálnikov a bláznov. Roku 1892 otvoril v Turíne múzeum v ktorom vystavoval lebky a kostry kriminálnikov spolu s voskovými modelmi ich hláv a zbraní, ktorými páchali svoje zločiny.

Po jeho smrti v roku 1909 pribudol v múzeu ešte jeden exponát: Lombrosova vlastná hlava v pohári so soľným roztokom.