Potopený chrám Wat Saam Prasob

Keď bola v roku 1984 postavená priehrada Vajiralongkorn v Thajsku, v komunite Monov žijúcich v blízkosti priehrady zavládlo veľké zdesenie. Členovia kmeňa Mon, ktorí utiekli z neďalekého Mjanmarska, aby unikli pred neustálymi konfliktami, ktoré tam prebiehali, žili v malej dedine pozdĺž hranice medzi oboma krajinami. Po výstavbe priehrady však bola väčšina dediny zaplavená a utečenci si museli nájsť nové miesto na život v krajine, ktorá im nepatrila.

Jedinou stavbou zo zatopeného mesta, ktorá sa zachovala dodnes, je svätyňa Waat Sam Prasob, známa aj ako Potopený chrám alebo Wat Wang Wiwekaram. Kedysi ju postavili kmene Mon a Karen a bola srdcom starého mesta. Dnes, počas obdobia dažďov, keď je hladina vodnej nádrže vysoká, je viditeľná len horná polovica a veža chrámu a okolo tejto zvláštnej stavby sa môžete previezť loďou. Keď je oblasť suchšia, je možné prejsť sa okolo a dovnútra a pozrieť si ruiny zblízka.

Luangpo Uttama, opát starého chrámu, ktorý bol sám utečencom z kmeňa Mon, pomohol Monom presídliť sa na ich súčasné miesto v dedine Ban Wangka oproti mestu Sangkhlaburi. Na spojenie týchto dvoch osád bol postavený drevený most s dĺžkou 400 metrov, pomenovaný Uttama Nusorn podľa opáta, ktorý sa zaslúžil o rozvoj regiónu. Je to najdlhší drevený most v Thajsku a predpokladá sa, že je druhý najdlhší na svete. Ľudovo sa nazýva most Mon alebo Saphan Mon, bol postavený nad riekou Songkalia a je z neho výhľad na malebnú krajinu, vďaka čomu je obľúbeným miestom turistov a fotografov. Na moste nie je povolené jazdiť vozidlami, ale je možné prejsť po ňom pešo a navštíviť dedinu Mon.