Priemyselné múzeum paradajok

Na južnej strane Santorini sa bývalá továreň na paradajkovú pastu zmenila ma múzeum oslavujúce históriu paradajkového priemyslu na ostrove.

Keď sa v roku 1945 otvorila továreň vo Vlichade, nebola tam elektrina. Stroje poháňalo uhlie a morská voda čerpaná do priestorov továrne bola určená na umývanie a parenie paradajok. Farmári kedysi chodili k budove s mulicami, ktoré nosili tkané koše plné paradajok. Továreň roky slúžila aj ako miesto zhromažďovania ostrovanov, ktoré boli nesmierne hrdí na jedinečné paradajky vypestované z ich pôdy.

Domati Santorini sú jedinečné paradajky poznačené podnebím a geológiou ostrova. Santorini sedí na aktívnej sopke, ktorej výbuch v roku 1646 pred n. l. zasypal ostrov bohatým sopečným popolom. Sladká chuť paradajok, silná aróma a tenká koža vďačí živinám zo starého sopečného popola. Z už koncentrovanej chute bola vynikajúca pasta alebo pelte a továrne na paradajky prekvitali od 20. do 70. rokov minulého storočia. Obchod s paradajkami odvtedy upadal, ale ikonická plodina je však stále pilierom santorínskej kuchyne a jej história ožíva v priemyselnom múzeu paradajok.

Napriek bezútešnému názvu poskytujú exponáty múzea fascinujúci pohľad na stratenú stranu ostrova predtým, ako sa hlavným odvetvím stal cestovný ruch. Okrem spracovateľských zariadení a historických materiálov, múzeum zachytáva aj rozhovory starších bývalých robotníkov, ktorí rozprávajú príbehy o zašlej ére. Potom môžeš navštíviť múzejnú kaviareň a vychutnať si paradajkové pochúťky vrátane polievky a bruschetty, ktoré potom zaleješ pohárom miestneho vína.