Ropa sa historicky spája s vrtnými súpravami na Kaukaze, Blízkom východe alebo v Spojených štátoch. Najstaršia zachovaná ropná rafinéria na svete sa však v skutočnosti nachádza uprostred jazera vo Švédsku, na kúsku zeme známom ako Ropný ostrov Oljeön.

Za Ropným ostrovom, po švédsky Oljeön, stojí trochu záhadný August Ålund. Koncom 19. storočia prišiel do malého priemyselného mestečka Ängelsberg, kde začal pracovať s ropou. Nikto nevie, odkiaľ dostal tento nápad ani kde sa naučil ropu rafinovať. Je možné, že sa k tomu dostal počas niekoľkých rokov v 60. rokoch 19. storočia, keď žil v Štokholme, no túto teóriu nič spoľahlivo nepodporuje. Nezachovali sa dokonca ani fotografie Augusta.

Je známe, že v roku 1873 zasiahol jeho továreň blesk a spôsobil mohutný výbuch. Dobové miestne noviny opisovali, ako horel okolitý les a ako sa horiaca surová ropa rozlievala po hladine neďalekého jazera. August vraj napriek tomu vyzeral spokojne, keď sa vyškrabal zo znečistenej vody, možno preto, že práve vtedy dostal nový nápad.

Požiar ani výbuch Augusta nezastavili. Kúpil malý ostrov Barrön v jazere Åmänningen neďaleko Ängelsbergu a vybudoval na ňom kompletnú ropnú rafinériu, zo všetkých strán oddelenú vodou. Surová ropa sa dovážala z Pensylvánie a cez Štokholm putovala až k nemu. Jeho obchodný model bol jednoduchý a výhodný: dovážané rafinované ropné produkty podliehali clu, surová ropa, ktorú dovážal, bola od cla oslobodená. Tesne pred prelomom 19. a 20. storočia však clo začalo platiť aj na surovú ropu a tým sa začal postupný koniec jeho podnikania.

Rafinériu napokon v roku 1927 zatvorili. Dnes je považovaná za najstaršiu zachovanú ropnú rafinériu na svete, k čomu možno prispelo aj Ålundovo rozhodnutie umiestniť ju na ostrov. Svoju úlohu mohla zohrať aj praktická stránka veci: odvážať ťažké zariadenia z ostrova loďami jednoducho nemuselo stáť za námahu.