Väčšina mestských legiend je založená výlučne na poverčivých predstavách, či viac menej prikrášlených príbehoch. Ale stanica metra Kymlinge, údajná stanica duchov, a Silverpilen (striebristý vlak, ktorý údajne straší na svojich koľajniciach), sú celkom skutočné.
V snahe urbanizovať oblasť Kymlinge neďaleko Štokholmu sa začalo s výstavbou čiastočne nadzemnej stanice metra. Avšak kvôli už aj tak extrémnej suburbanizácii ostatných oblastí Štokholmu a snahám o zachovanie prírodných častí Kymlinge bola vystavená zastavená po postavení väčšej časti. Plány na stanicu boli zoskartované, ale stavba sa ponechala na mieste, keby náhodou sa v budúcnosti pokračovalo vo výstavbe. Netrvalo dlho a stanica ostala opustená a začali sa objavovať strašidelné príbehy.
O stanici Kymlinge existuje množstvo príbehov, ale najznámejšia z nich zahŕňa ďalšiu mestskú legendu, ktorá bola tiež veľmi skutočná. Na stanici Kymlinge sa údajne nachádza Silverpilen (Strieborná šípka), striebristý vlak duchov, ktorý bol údajné videný po celom štokholmskom metre. A to aj tak bolo! Silverpilen bol štandardný vagón metra (model C5), ktorý na rozdiel od zvyšku flotily metra nikdy nebol natretý zelenou farbou a zachoval si strieborný hliníkový lesk. Používal sa ako záložná súprava, keď bol systém preťažený alebo keď muselo dôjsť k vyradeniu inej súpravy z prevádzky, takže obyvatelia Štokholmu mohli cestovať roky bez toho, aby vôbec niekedy videli Silverpilen, takže keď sa to nakoniec stalo, vyzeralo to sakra strašidelne.
Základné črty strašidelného príbehu zvyčajne znejú asi takto: mladá žena po večierku neskoro v noci nastúpi do starého strieborno-bieleho metra a vidí, že ostatní cestujúci vyzerajú trochu divne. Keď vlak nezastavuje na žiadnej z bežných staníc, spanikári, ale ostatní cestujúci nereagujú. Vlak nakoniec zastaví v Kymlinge a cestujúci prechádzajú priamo zamknutými dverami a zmiznú. Podľa toho, akú verziu príbehu počuješ, je dievča nájdené mŕtve alebo šialené v okolitých lesoch Ursviku.
Ako sa hovorí v Štokholme: „Iba mŕtvi vystupujú v Kymlinge.“
Na návštevu stanice Kymlinge nemusíš byť naozaj mŕtvi. Stanica v skutočnosti nie je opustená, iba nekonečne pozastavená. Ak si pozorný, stanicu uvidíš, keď cestuješ do Akally. Po odchode metra z Hallonbergenu sa stačí pozerať z okna. Môžeš k nej dôjsť aj pešo z neďalekého Hallombergen alebo Kista. Stanica je zvyčajne uzamknutá, ale je ju vidieť zvonka.
Nesnaž sa prekonať plot, metro tu chodí príliš veľmi rýchlo a aj keď ťa nestrhne, môžeš traumatizovať vodiča metra.
