Rybí dážď

Lluvia de Peces alebo dážď rýb sa že vraj v dedine Yoro objavuje aspoň raz a niekedy dokonca i dvakrát do roka. Pri obrovskej búrke tu že vraj z neba padajú malé rybky.

Legenda hovorí, že sa už od 19. storočia medzi májom a júnom do dediny pravidelne priženie búrka prinášajúca výdatný dážď. Keď búrka skončí, ulice sú plní zmietajúcich sa rýb.

V 70. rokoch 20. storočia tým National Geographic ryby v uliciach skutočne objavil, schádza však dôkaz, že padli z neba. Jedná sa o jedno z málo dôveryhodných zachytení udalosti.

Podobné zvieracie dažde ľudia po celom svete údajne zažili už niekoľkokrát, vedecká vysvetlenie však chýba. Najjednoduchšia verzia zneje, že silné búrky vylejú rieky z korýt, čo vyženie niektoré zvieratá z ich príbytkov a tie potom ostanú uväznené v uliciach. Ďalšia prichádza s vysvetlením, že rýchla vlna vynesie ryby do ulíc a následne zas rýchlo zmizne, čo v prihliadajúcich vyvolá dojem, že ryby spadli z neba.

Extrémne výnimočné prípady hlásia i skutočný pád rýb z neba, kedy sú zvieratá prenesené vodnou smršťou. Vodná smršť je malé tornádo, ktoré sa preženie nad vodnou plochou. Hoci tornádo “nenasáva” vodu, je schopné z nej vyzdvihnúť malé živočíchy a preniesť ich inam.

Najpodivuhodnejšie na daždi v Yoro je to, že nájdené ryby nie sú z miestnych vôd, ale až z 200km vzdialeného Atlantik u. Prízemnejšie teórie tvrdia, že tieto ryby žijú v podzemných riekach a do ulíc sú vyplavené, miesto aby na ne padali. Túto teóriu podporil aj zmienený výskum National Geographic zo 70. rokov, ktorý zistil, že nájdené ryby sú slepé.

V Yoro si však ľudia udalosť vysvetľujú skôr ako udalosť náboženskú ako prírodnú. V 60. rokoch 19. storočia sa katolícky kňaz José Manuel Subirana modlil za stravu pre hladných. Na konci jeho modlitieb vraj začali z neba pršať ryby. Od roku 1998 sa na počesť zázraku koná slávnosť Lluvia de Peces, ktorej súčasťou je sprievod, pri ktorom sa ulicami nesú podobizne José Manuela Subirany.