Skipsea

Ravenser Odd bývalo kedysi meno (hoci trochu krkolomné), ktoré bolo neradno brať na ľahkú váhu. Tento hlavný rybársky a nákladný prístav celej oblasti stál na piesčitých brehoch rieky Humber pri jej ústí do Severného mora v grófstve Yorkshire neďaleko mysu Spurn. Nachádzali sa tu sklady, doky, trh, väzenie, kaplnka, krčmy, hostince, skrátka všetky služby, ktoré mohlo toto stredoveké mestečko ponúknuť námorníkom. V 13. storočí prekonalo v ekonomickom význame aj svojich susedov Hull a Grimsby. Tak veľmi si chcelo udržať toto postavenie, že jeho lodivodi občas takpovediac kradli obchodné lode svojim rivalom na rieke Humber, a to tak, že ich presviedčali, aby zakotvili u nich. Vďaka týmto nie celkom férovým praktikám sa obchodníci z Ravenser Odd dostali k tovaru ako prví a lodiari mali viac
zákazníkov na rôzne opravy.

Keď v neskorších časoch prišla reč na príbeh tohto mesta a jeho konečný osud, mnohí v ňom videli akúsi božiu odplatu. Akoby Boh videl všetky nekalé praktiky, ktoré sa v Ravenser Odd diali, a prikázal moru, aby mesto zmietlo zo zemského povrchu. Či už to bol zásah zhora alebo nie, isté je, že v 40. rokoch 14. storočia sa začali piesočné brehy, na ktorých mesto stálo, odplavovať, a mnohé domy zmietla voda. Do roku 1355 už ležali viac ako dve tretiny mesta pod vodou a väčšina obyvateľov ho opustila. O sedem rokov neskôr sa prihnala hrozivá búrka s príznačným menom Veľká potopa ľudstva (Great Drowning of Men). Prehnala sa cez východné pobrežie a zmietla aj posledné zvyšky Ravenser Odd do mora.

Od stredoveku podľahlo silám mora vyše dvadsať ďalších miest a dedín v tejto časti východného Yorkshiru, teda na pobreží Holderness, ktoré sa tiahne od Flamborough až dole k mysu Spurn. Pobrežná erózia bola v tejto časti Anglicka taká silná, že niektoré teraz ležia až 6 km od dnešného brehu. V roku 1952 vyšla o týchto stratených sídlach vo vedeckom časopise Yorkshire Archaeological Journal štúdia, v ktorej miestny historik M. W. Beresford opísal zmiznutie Cleetonu, niekdajšieho juhovýchodného suseda Skipsea, jediným prostým a výstižným slovom, a síce, že sa mesto „utopilo“. Pokiaľ sa súrne nepodniknú potrebné kroky, čoskoro bude aj prímorské Skipsea s jeho kempingami, bungalovmi a chatkami na útesoch nasledovať Cleeton, tak ako Cleeton nasledoval Hyde, prístav kúsok na sever, ktorý sa stratil už pred vyše šiestimi storočiami.

Pokiaľ by sme pretočili čas ešte ďalej do minulosti, až do čias rímskej Británie, našli by sme Skipsea takmer hodinu chôdze od pobrežia. Sídlo, ktoré vyrástlo okolo hradu a panstva z čias Normanov, sa stalo skutočným pobrežným mestom až okolo roku 1600. Jeho názov má pôvod v staroseverčine, v ktorej skip znamenalo loď a saer jazero. Kedysi sa totiž v jeho blízkosti nachádzalo jazero, ktorého voda vytekala cez sieť splavných kanálov do rieky Hull. Jazero napokon vyschlo a úrodné usadeniny na jeho dne poslúžili ako kvalitná poľnohospodárska pôda. Známky intenzívnej poľnohospodárskej činnosti tu môžeme vidieť dodnes v podobe rozpadnutých budov, prístreškov a hrdzavejúcich strojov, ktoré stoja v spustnutej zarastenej krajine medzi mestami Ulrome a Skipsea.

V 30. rokoch minulého storočia začali na útesoch v Southwick Farm stavať rekreačné chatky a zo Skipsea sa stalo síce tichšie a skromnejšie, no aj tak vyhľadávané pobrežné letovisko, v ktorom mohli návštevníci vychutnať čerstvý vzduch, slanú vodu a rôzne aktivity, ktoré ponúkajú hlavné rezorty v oblasti – Hornsea a Withernsea. V 50. a 60. rokoch minulého storočia sa začali stavať karavanové kempingy, ktoré pritiahli veľké množstvo návštevníkov. Lákala ich sem strohá krása miestnej krajiny, trávnaté roviny končiace strmými útesmi, ktoré pomaly ustupujú pieskovým plážam a poskakujúcim vlnám Severného mora. Skalnaté pobrežie nanešťastie tvorí veľmi mäkká hornina z ílovitých usadenín, ktoré tu zanechal ustupujúci ľadovec na konci poslednej ľadovej doby. Celé pobrežie tak začalo podliehať erózii morskými vlnami prakticky už od okamihu, keď vzniklo. V súčasnosti je to oficiálne najrýchlejšie erodujúce pobrežie Európy. Oblasť medzi Skipsea a mysom Spurn ustupuje o 1,5 až 2 m ročne, no nie je tomu tak dávno, čo bol ústup ešte rýchlejší a niekoľkokrát zmizlo až 20 m pobrežia počas noci.

Rúcajúce sa útesy odstavili aj bývalú hlavnú cestu na juh do letoviska Sand-Le-Mere v Tunstalle a mnohé ďalšie cesty. Napríklad obyvatelia ulice Green Lane v Skipsea sa k svojim pozemkom dostanú už len zozadu. Niektorí zvaľujú vinu na vlnolamy, ktoré postavili pozdĺž pobrežia v Mappletone, Withernsea a Easingtone, a tým sa prúdenie odklonilo na Skipsea, kde sa situácia ešte zhoršila. V priebehu najbližších sto rokov by mala morská hladinu stúpnuť až o jeden meter a istá miera udržateľnej erózie je tu nevyhnutná. Napriek všetkým opatreniam, ktoré sa pre túto oblasť plánujú, je však budúcnosť Skipsea viac ako neistá.