Trezor listov

V roku 2007 otvoril prestížny Cervantesov inštitút, ktorého cieľom je propagovať a vyučovať španielsky jazyk na celom svete, svoje sídlo v budove bývalej banky Rio de la Plata v Madride, ktorú navrhol renomovaný španielsky architekt Antonio Palacios a ktorá bola slávnostne otvorená v roku 1918.

V tom čase sa majetok klientov – často vo forme zlatých prútov získaných z obchodov za Atlantikom – ukladal do bezpečnostných schránok, ktorých stovky lemujú steny podzemného trezoru budovy. Do veľkolepého opancierovaného trezoru sa vchádzalo (a stále vchádza) cez kruhový otvor chránený 7-tonovými dverami. Dnes tieto obrovské dvere vedú do Caja de las Letras (Trezor listov), jedinečnej časovej kapsule hispánskej kultúry.

Keď budovu banky v roku 2003 získala španielska vláda a premenovala ju na sídlo Cervantesovho inštitútu, inštitút spočiatku nevedel, čo si s bezpečnostnými schránkami počať. Čo by v nich mohlo byť uložené? Potom riaditeľ dostal úžasný kreatívny nápad: použiť schránky ako kultúrnu časovú kapsulu.

Od tej chvíle boli mnohí španielski umelci a myslitelia vyzvaní, aby v bezpečnostných schránkach zanechali artefakt podľa vlastného výberu spolu s dátumom, kedy by mala byť schránka opäť otvorená. Približne 40 z 1 767 schránok teraz uchováva umelecký alebo literárny poklad, ktorý bude odhalený niekedy v budúcnosti. Týchto 40 schránok má zlatú farbu, aby sa odlišovali od ostatných, a sú označené menom umelca spolu s dátumom otvorenia. Keď príde čas, predmet sa má vrátiť majiteľovi alebo jeho potomkom.

V schránkach sa nachádza rôznorodá škála predmetov. Prvú schránku s číslom 1 000 použil v roku 2007 spisovateľ Francisco Ayala. Uložil do nej list a osobný predmet, o ktorom neboli uvedené žiadne podrobnosti – na jeho obsah si budeme musieť počkať do roku 2057. Väčšinu kultúrnych pokladov tvoria originálne rukopisy, listy, básne, knihy a podobné diela vrátane údajného scenára filmára Luisa Garcíu Berlanga, ktorý by mal byť otvorený v roku 2021. Nachádzajú sa tu aj ďalšie kuriózne predmety, ako napríklad písací stroj spisovateľa Nicanora Parru, mikroskop vedkyne Margarity Salasovej, pár baletných topánok patriacich tanečnici Alicii Alonso, prvé švajčiarske hodinky hispanistu Johna Elliota, a dokonca aj trochu pôdy z rodiska slávneho spisovateľa a nositeľa Nobelovej ceny Gabriela Garcíu Marqueza. V tomto poslednom prípade bude schránky uzavretá navždy, keďže dátum otvorenia nebol stanovený.